Prvý teroristický útok Úsamu bin Ládina
Budovy amerických ambasád vo východnej Afrike a ľudia v nich nemali žiadnu šancu. Masívne bombové útoky islamských extrémistov sa odohrali podľa rovnakého rukopisu a takmer v rovnakom čase na dvoch miestach. K budovám veľvyslanectiev v tanzánijskom Dar es Salláme a kenskom Nairobi sa priblížili nákladné autá naložené trhavinami. Ešte skôr než narazili do budov, vyskočili z nich na pár sekúnd vodiči a granátmi zlikvidovali stráže. Potom sa stavby zatriasli v základoch. Stalo sa to presne pred piatimi rokmi.
„Nevidel som oblohu, ale videl som prichádzajúcu smrť,“ povedal tanzánijský zamestnanec veľvyslanectva, ktorý úder prežil s ľahšími zraneniami. Mal šťastie, 224 ľudí zomrelo. Záchranári z trosiek postupne vyťahovali ľudí. Pri oboch útokoch sa zranilo päťtisíc osôb. Do 11. septembra 2001, keď teroristi zničili newyorské dvojičky a udreli aj na Pentagon, išlo o jeden z najväčších teroristických útokov na americké ciele.
Krátko po útoku sa k nemu hlásila dovtedy neznáma skupina pod názvom Islamská armáda oslobodenia posvätných miest. Oznamovala, že bojujú za „odchod amerických a západných ozbrojených síl z moslimských krajín a zvlášť za odchod z Arabského polostrova“.
Od prvej chvíle bol ale hlavným podozrivým Usáma bin Ládin. Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb v boji proti sovietskej okupácii Afganistanu. Neskôr obrátil svoj hnev aj proti Američanom, pretože ich rovnako ako Sovietov považoval a považuje za nevercov, založil teroristickú skupinu al-Káida a Američanom vyhlásil džihád.
Úder na veľvyslanectvá v Tanzánii a Keni z neho spravil najprominentnejšieho teroristu. Americké tajné služby okamžite oznámili, že ide práve o neho a že zrejme má svoj hlavný štáb v Afganistane, na viac sa však nezmohli. Ládinov konšpiračný spôsob práce obišiel prísne bezpečnostné opatrenia amerického ministerstva zahraničných vecí. S väčšími investíciami na ochranu veľvyslanectiev Američania vtedy ešte otáľali - zmenilo sa to až po atentáte.
Vtedajší americký prezident Bill Clinton mal v čase útoku plné ruky práce s kongresovou obžalobou pre aféru s praktikantkou Monikou Lewinskou. Zareagoval však až prekvapujúco vehementne. Najskôr nechal zbombardovať „fabriku na chemikálie“ v Sudáne, odkiaľ mali pochádzať výbušniny. Potom poslal z amerických bojových krížnikov v Perzskom zálive niekoľko rakiet na tajnú skrýšu bin Ládina v Afganistane. Ani jedna akcia však nepriniesla výsledok. Ukázalo sa, že sudánska továreň vyrábala lieky a tomahawky prileteli na Usámovu skrýšu nielen nepresne, ale najmä neskoro.
Niečo sa však podarilo. Ešte v deň útoku zatkli pakistanské úrady na letisku v Karáčí muža. Mohammad Sádik Odáh práve priletel z Nairobi. Úradníkovi, ktorému predložil pas, sa jeho dokument nepozdával a spýtal sa ho naň. Muž siahol do vrecka, vytiahol zväzok dolárov a snažil sa ich posunúť úradníkovi. Hoci úplatok je v tejto oblasti efektívnym dorozumievacím prostriedkom, Odáh sa s podplatením tentoraz zmýlil. Narazil na poctivca, ktorý zalarmoval letiskovú bezpečnostnú službu. Odáha zatkli.
Ukázalo sa, že je to priamy spolupracovník bin Ládina. Mohammad Odeh veľmi rýchlo zlyhal. Už po prvých minútach vypočúvania sa priznal, že z Nairobi sa rýchlo vytratil preto, lebo chcel po sebe zahladiť stopy.
„Zúčastnil som sa na dnešnom bombovom útoku proti americkému veľvyslanectvu v Nairobi,“ povedal šokovaným vyšetrovateľom. O chvíľu nasledovalo ďalšie, na pohľad neuveriteľné vyhlásenie. „Pracujem pre Úsamu bin Ládina. Je mojím vodcom a plním jeho rozkazy!“ O niekoľko hodín neskôr letel v sprievode ozbrojenej stráže a tajných agentov CIA späť do Nairobi. Tam priznanie pred americkými vyšetrovateľmi zopakoval a odkryl aj svojich spolupracovníkov. Spolu s ďalšími dvanástimi obžalovanými čaká stále v americkom väzení na nový proces. Hrozí mu najvyšší trest.
Bill Clinton spolu s ďalšími členmi vlády, do ktorej patrila v tom čase aj ministerka zahraničia Madeleine Albrightová, útok na ambasády podcenil. Najprv zareagoval razantne, ale čoskoro tragickú udalosť vytlačila do úzadia jeho úporná snaha zachrániť si prezidentské kreslo. Dnes sa údery na americké ambasády vo východnej Afrike všeobecne považujú za bin Ládinovu generálnu skúšku pred neskoršími údermi unesenými lietadlami na New York a Washington.
|