Čína

Čína

Prírodné podmienky
Územím Číny pretekajú dva veľké riečne systémy, ktoré do veľkej miery ovplyvnili vznik a rozvoj kultúry v Číne: na severe riečny systém Žltej rieky ( Chuang-che), na juhu systém Jang-c´-ťiangu,, k nim sa na juhu pripája systém Západnej rieky ( Si-ťiang). Celá oblasť je delená vodním a klimatickým predelom, prebiehajúcim od západu na východ a tvorený pohoriami Kchun- Iun, Ťing-ling a Chuaj-jang ako aj riekou Chuaj na dve klimaticky, vegetačne ale ja kultúrne rozdielne oblasti.
Krajina na juhu sa skladá z celého systému pohorí, oddelenými od seba panvami a širokými riečnymi naplaveninami. Rieky majú dostatok vody. Zimy sú mierne, letá vlhké a teplé. Zrážky sú časté a dostatočné.

Na severe sa rozkladá Velká nížina. Charakteristickým typom pôdy je spraš, ktorý bol priviaty z náhorných plošín Strednej Ázie a ktorý pod sebou skoro úplne pochoval predošlý hornatý reliéf zeme. Rieky tu vyhĺbili hlboké kaňony a obrovské masy spraše odniesli na územie Veľkej nížiny. Rieky na severe sú plytké a bahnité, majú sklon k častým záplavam. Leto je suché, nedostatok zrážok, zima studená.
Poľnohospodárstvo

Ekonomickým základom čínskej kultúry bolo a je poľnohospodárstvo.
Na severe prevládajú spraše, ktoré sú síce veľmi úrodné ale neudržia vodu, čo bolo riešené zložitým systémom zavlažovania. Ešte dôležitejšia však bola ochrana pred záplavami, ktoré boli veľmi časté práve na území Veľkej nížiny na toku Žltej rieky. Číňania začali budovať obrovské poriečné hrádze, ktoré sa neskôr stavali pod štátnou kontrolou. Číňania pritom vymysleli originálny spôsob opravy pretrhnutej hrádze. Keď voda opadla na normálny stav, upevnili na miesto trhliny pletivo zo silných konopných lán a vyplnili ho hlinou. Takto zaťažené pletivo pomaly klesalo a utesnilo trhlinu. Aká je stará táto metóda nie je známe.

Na juhu pôda v úrodnosti nezaostávala za sprašami, no kým na severe prevládali dlhé prevažne suché polia, na juhu, ktorý bol predsa len hornatejší boli kratšie, terasovité, tvarom prispôsobené podmienkam krajiny. Obecne na juhu prevládalo obrábanie zavodnených polí, poľnohospodári tu mohli dosiahnuť až tri úrody, na sever polí suchých a maximum boli dve úrody za rok.

Pestované plodiny: až do začiatku nášho letopočtu sa hovorí o piatich druhoch obilia- dva druhy prosa, pšenica, strukoviny (sójové bôby), konope, niekde sa namiesto konope uvádza ryža, ktorá bola najdôležitejšou kultúrnou plodinou juhu.. Zo zeleniny to boli uhorky, melóny, cibuľa, cesnak, málo pred začiatkom nášho letopočtu sa objavuje aj kukurica. Vinnú révu poznali Číňania od 2. st. p.n.l . Ďalšími dôležitými plodinami boli cuk. trstina( asi 2 st. pred n .l.), čaj( 4. st. n.l.), ktoré majú pôvod v Indii.

Remeslá
V najstarších dobách remeselníci len málo pracovali pre trh, prevažne na objednávky od štátu, či od privilegovaných vrstiev. Pôvodne sa v Číne špecializované remeslo venovalo len výrobe spotrebných a luxusných predmetov pre vyššie vrstvy. Až v dobe Šang sú už archeologicky a písomne dokázané hrnčiarstvo( používanie glazúr), zlievačstvo, tkáčstvo, tesárstvo, textilná výroba ( hodváb poznali už v neolite, spracovávali konope, ľan, bavlnu), rezbárstvo

Osídlenie Číny
Archeologické nálezy nasvedčujú, že kolíska čínskej kultúry sa rozprestierala na severe.
Začiatky osídlenia tohto územia nie sú zatiaľ objasnené, ale nálezy kostier zvyškov tzv. človeka pekinského ( 500 000-400 000 p.n.l) svedčia o prastarej tradícii ľudstva v tejto oblasti. Vlastné datovateľné dejiny Číny sa začínajú v 18. stor. pred n. l..
Podľa legendy bol otcom ľudstva Pchan- ku. Zrodil sa z najstaršej formy ľudského bytia, z vajíčka. Vajce prasklo a jeho horná časť sa stala Nebom a dolná Zemou. Pchan-ku potom každý deň narástol o tri metre, Nebo sa o tri metre zvýšilo a zem zhrubla o tri metre. Keď Pchan-ku po 18 000 rokoch zomrel, vznikla z častí jeho tela príroda a z jeho bĺch ľudia.
Najvýznamnejšie dynastie Číny
S´-ma Čchien (145-90 p.n.l), ktorý napísal prvé súborné dejiny Číny, pokladá za prvého vladára Chuang-tiho ( Žltého cisára), ktorému sa spolu s jeho nasledovníkmi pripisovali všetky civilizačné výtvory, napr. zavedenie správy, vznik peňažníctva, gazdovanie, chov dobytka, objavenie kompasu a písma atď.
Rovnako legendárny Jú, zakladateľ dynastie Sia ( 2205-1766 p.n.l), mal uskutočniť nevyhnutné regulácia rieky. Na konci dynastie vypuklo povstanie proti Ťieovi, poslednému hroznému vladárovi dynastie Sia. Povstaleckí Šangovia utvorili nový vládnuci rod.

Dynastia Šang
-prvú čínsku civilizáciu charakterizuje vysoká úroveň výrobkov z bronzu. V tomto období sa z magických znakov kňazov, ktorí boli aj veštcami, začína rozvíjať čínske písmo. Spoločnosť bola prísne hierarchicky členená: kráľ bol nielen politickým, ale aj náboženským vladárom. Jeho moc sa však nezakladala na pôvode, ale pokladala sa za božské poslanie.. Vidiecke obyvateľstvo bolo izolované od vyšších spoločenských vrstiev- bronz sa nikdy nestal majetkom čínskeho ľudu, jeho používanie bolo vyhradené pre privilegované vrstvy. Vladári tejto dynastie kládli dôraz na rozvoj poľnohospodárstva, ktoré sa v tomto období stáva ekonomickou základňou Číny.

Dynastia Čou
Na západe Číny vynikol na konci obdobia Šang rod Čou, ktorý okolo r. 1122 zvrhol dynastiu Šang a dobyl hlavné mesto An-jang. Aby opodstatnili svoj nárok na trón postavili proti bohu dynastie Šang Šangtimu nového boha Tchien ( nebo).
Túto dynastiu môžeme rozčleniť na tri obdobia, v ktorých štátna moc postupne strácala vplyv:

1. Obdobie západných Čou ( 1050-771 p.n.l)
- územná expanzia, rozdelenie krajiny na léna, ktoré boli zverené veľmožom podriadených kráľovi. Vládca im dokonca dal aj bojovníkov, takže postupne dochádza k oslabovaniu moci kráľovského dvora.
- 841 p.n.l donútili najsilnejšie kniežatá kráľa Li-wanga, aby ušiel z hlavného mesta. Pravdepodobne v 771 p.n.l sa feudálny systém rozpadá a moc prechádza na kniežatá. Oficiálne vládne ešte dynastia Čou, ale fakticky má vplyv už len v okolí svojho paláca.

2. Obdobie Čchun-čchiou ( 771-448 p.n.l)
- z mnohých mestských štátov vzniká 11 lénnych území, ktorých páni čoraz viac rozširovali svoju moc.
- V 6. st. p.n.l zavládli namiesto obyčajového práva nové štátne právne normy- zákonník Čou-li právne zakotvil rozvrstvenie spoločnosti.
Na čele- cisár = vyslanec a syn neba
Šľachta- vykonávala na základe svojej výchovy štátnu správu
Roľníci = poddaní, žili v patriarchálnych rodinách a nemohli zasahovať do verejných vecí
Kabinet- na starosti sociálne veci
- ruka v ruke s rozvojom obchodu vývin novej spol. vrstvy- mešťania
- v reálnom živote táto konštrukcia nefunkčná- veľmoži si robili, čo chceli
- obdobie života Konfucia

3. Obdobie Čan-kuo = obdobie bojujúcich štátov ( 481- 249 p.n.l)
- neustále boje jednotlivých veľmožov, postupne vzniká sedem štátov, ktoré žijú vo vzájomnom nepriateľstve – ani jeden nie je natoľko silný, aby ovládol ostatné
- až v 221 p.n.l západný štát Čchin získava na základe modernizácia svojej armáda hegemónne postavenie a po prvý raz zjednotil Čínu.

Dynasta Čchin ( 221- 206 p.n.l)
- vladár tejto dynastie prijíma titul Š´- chuang-ti („ vznešený cisár začiatku“). Nahradil feudálny systém centralistickou monarchiou. Celá štátna moc bola sústredená do rúk cisára, šľachtu zbavil moci tým, že rozdelil ríšu na okresy s civilnou a vojenskou správou, ktorá sa pravidelne obmieňala. Začína prebudovávať hranicu na severe- Veľký múr.
- Pretože cisár Čchin Š´- chuang-ti chcel aby ho považovali za zakladateľa Číny dal spáliť všetky dovtedajšie knihy o dejinách, hlavne Konfuciove.
- Cisári tejto dynastie sa považovali za bohov v ľudskej podobe, dochádza tiež k zjednoteniu mier a váh.

Dynastia Chan ( 206 p.n.l- 220)
- po smrti Š´- chuang-tiho sa ríša rozpadá. Z mocenských bojov vyšiel ako víťaz Liou Pang, ktorý založil dynastiu Chan
- ríša dosahuje dovtedy najväčšiu rozlohu ( časť južnej Číny, Vietnamu, Kórey a Turkestanu) = vznik nových obchodných ciest- spojenie s Rímom
- povstanie vidiečanov a občianska vojna končí obdobie tejto dynastie

Dynastia Ťin ( 265-420)
- ríša rozdelená na tri štáty. V západnej časti rod Šu- ma, ktorý založil dynastiu Ťin pod svojím velení zjednotil veľké časti ríše..
- zač. 4. st. rozvrat v štáte využívajú Huni a na severe a severovýchode vnikli do krajiny. Juh ostáva naďalej čínsky

Kultúra
- dlhé nejestvovanie ústrednej moci vytvorilo priestor pre pestrý rozvoj kultúry.
- vrchol okolo 1500 p.n.l – technický pokrok = vyspelé čínske stavebníctvo- výstavba vodných diel, zavlažovacích kanálov, vyvinutá technika násypov a oporných múrov ( čínske mestá uzavreté vo vonkajších hradbách a vnútri boli mestské štvrte oddelené pravouhlými hradbami so strážnymi vežami a bránami, stavby = pagody)
- písmo - dynastia Šang = rozvoj písma, znak = jeden pojem
- Š´- chuang-ti- dal vyhotoviť úradný zoznam, ktorý obsahoval 3300 grafém
- dynastia Chan- počet grafém sa strojnásobil- zjednodušenie písma a zaradenie do skupín ( dnes 214)
- papier vynájdený 105 n.l. Cchaj Lun, predtým sa používali kosti, bambusové tabuľky, kameň, bronz, hodváb.
filozofia- najvýznamnejšie obdobie je obdobie sto škôl
- konfucionizmus
- taoizmus