Dobudovávanie východného bloku
- na tento účel vzniká v septembri ( 17.- 22.9.) 1947 v Poľsku Imforbyro komunistických a a robotníckych strán, ktoré malo koordinovať činnosť týchto strán podľa inštrukcií Kremľa. Imforbyro sídlilo v Belehrade. ( prestáva fungovať v 1956 pre nepraktickosť a zdĺhavosť takto reprodukovaných príkazov)
- je prakticky zavŕšené v 1948 tým, že sa v ČSR dostávajú k moci komunisti a Juhoslávia je vylúčená z vplyvu ZSSR.

Blokáda Berlína
- Nemecko sa stáva územím, kde sa najviac prejavuje Studená vojna, stret dvoch blokov.
- Nemecko rozdelené na štyri okupačné zóny: 1.1. 1947- vznik Bizónie- spojenie britskej a americkej zóny 17. duben 1948- vznik Trizomie, spojením s fr. zónou
- 21.-23.6.1948- menová reforma v západnej časti Nemecka, kde zaviedli nemeckú merku namiesto rišskej marky
- 23.6.1948- ZSSR odpovedá na menovú reformu menovou reformou vo svojej zóne a o deň nato vyhlási blokádu západnej časti Berlína, čím znemožnili spojencom zásobovať západné časti Berlína, Sovieti chceli dosiahnuť zmenu politiky záp. spojencov, spojenci však vytvorili vzdušný most, prostredníctvom ktorého zásobovali blokované časti mesta.
- Toto prebiehanie vyvrcholilo vznikom dvoch nemeckých štátov:
23.-24.5 1949 SRN- spolková republika Nemecko
7.10. 1949 NDR- Nemecká demokratická republika
- Máj 1949 ZSSR odvoláva blokádu Berlína ( od 1952 demarkačná línia zmenená na stráženu hranicu)
- Posledný Európsky konflikt, ktorý znamenal hrozbu vypuknutia ďalšej svetovej vojny.
Založenie RVHP
25.1. 1949- zástupcovia ZSSR, Poľska, Česko- Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska v Moskve zakladajú Radu vzájomnej hos. Pomoci, ktorá mala aj hospodársky zjednotiť východný blok a transformovať ho podľa vzoru Ruska ( industrializácia, rozvoj predovšetkým ťažkého priemyslu)

NATO
Pod vplyvom sovietskej blokády Berlína silnie americká potreba zapojiť sa do systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. Veľká Británia a Francúzsko oslovia USA, aby im pomohli s bezpečnosťou v Atlantickej oblasti, čo Američania privítajú. V júli 1948 prebiehajú Washingtonské rokovania o vytvorení systému kolektívnej bezpečnosti v Severoatlantickej oblasti. Iniciátormi sú Veľká Británia a Francúzsko. Výsledkom rozhovorov je podpísanie dohody 4.4.1949 o založení Severoatlantického paktu NATO (North Atlantic Treaty Organization = Organizácia severoatlantickej zmluvy). Zakladajúcimi členmi je 12 krajín; jadrom Severoatlantického paktu sú Bruselský pakt, USA, Kanada, Island, Taliansko, Nórsko, Portugalsko. Prvým vrchným veliteľom je Eisenhower. V roku 1952 sa stávajú členmi NATO Grécko a Turecko.
Kórejská vojna (25.6 1950-1953)

- k ďalšiemu významnému stretu demokratického sveta na čele s USA a ZSSR a jeho mocenského bloku došlo na Kórejskom polostrove. Kórea mala podobný osud ako Nemecko, oslobodzovali ho vojska obidvoch superveľmocí. Kórea sa začala deliť na južnú a severnú, pričom deliacou čiarou bola 38. rovnobežka, no vojská obidvoch krajín sa stiahli už v 1947.
Severná Kórea- pod vplyvom Sovietov sa tu začína vytvárať komunistický režim na čele s Kim Ir- Senom.
- kedže Sovieti nesúhlsili so zjednotením Kórey, USA sa obracia na OSN, ktorá rozhodla o slobodných voľbách, tie sa však uskutočnili v máji 1948 len v južnej časti. V severnej Kórey prebehla voľba len z jednej kandidátky demokratickej národnej fronty, prvé zasadnutie parlamentu vyhlási 9.9. 1948 Kórejskú ľudovo demokratickú republiku,čím je rozdelenie Kórey spečatené.

25.6. 1950- začína Kórejská vojna, napadnutím vojsk severnej Kórey južnú Kóreu. Pre USA bolo neprijateľné ponechať južnú Kóreu napospas komunistom. Priamu intervenciu by však Kongres neschválil a USA nemali ani blok, o ktorý by sa mohli oprieť. Obrátili sa teda na OSN, ktorá označila južnú Kóreu za agresora a vyzvala severokórejské vojská, aby sa stiahli (27.jún). O niekoľko dní bola odsúhlasená intervencia vojsk OSN do Kórey. Intervencie sa zúčastnilo 16 členských krajín OSN, 90% vojsk však tvorili Američania. Vrchným veliteľom bol generál MacArthur.Vylodenie vojsk OSN bolo úspešné, dobili Soul, vytlačili severokórejské vojská za 38.rovnobežku a v októbri 1950 sa dostali k čínskym hraniciam. V novembri 1950 zasiahla do vojny Čína po boku severokórejských vojsk; čínski komunisti nechceli na hraniciach americké vojská. V marci 1951 sa front ustálil na 38.rovnobežke a začala pozičná vojna. Generál MacArthur podal návrh, aby sa konflikt rozšíril na Čínu a boli použité jadrové zbrane, nato bol odvolaný z pozície vrchného veliteľa. Truman trval na koncepcii "obmedzenej vojny": nerozšíriť vojnu za hranice Kórey; to by znamenalo svetový a jadrový konflikt. Súhlasil s udržaním status quo. Stratégia "obmedzenej vojny" nepriniesla výsledky, to využil v prezidentských voľbách generál Dwight Eisenhower. Zvíťazil vďaka prísľubu ukončenia kórejskej vojny. Eisenhower pohrozil Číne použitím jadrových zbraní. V júli 1953 bolo podpísané prímerie.
- Kórejskú vojnu uzavrela v máji 1954 konferencia v Ženeve, došlo k dohode o rozdelení Kórey na severnú a južnú 38. rovnobežkou.