Studená vojna do roku 1955

Studená vojna

Predpoklady k vypuknutiu studenej vojny
- vznik dvoch superveľmocí: USA a ZSSR, ktoré mali diametrálne odlišné ideové koncepcie ( komunizmus- kapitalizmus) z čoho vyplývali mnohé nezhody vedúce k vypuknutiu Studenej vojny
USA- vychádzajú z 2. sv. vojny ako politicky, ekonomicky i vojensky najsilnejší štát sveta.
ZSSR- jeho prestíž po 2. sv. vojne ma výlučné politický charakter, ktorý vyplynul z úspechov Červenej armády, zároveň je podporovaný aj politickou atmosférou v Európe, ktoré po extrémistických pravicových režimoch uprednostňuje ľavicovú politiku- komunisti sa dostali až do 14 vlád.

Už od roku 1945 môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi USA a ZSSR, ich politické nezhody znemožnili podpísanie niekoľkých mierových zmlúv:
1.9- 2.10. 1945- na Konferencii ministrov zah. vecí v Londýne nedošlo pre rozdielne názory k sformulovaní mierových zmlúv so spojencami nacistického Nemecka
10.3-24.4. 1947- Konferencia ministrov zah. vecí v Moskve, kde pre podobné problémy nedošlo k podpisu mierových zmlúv s Nemeckom, Rakúskom, Japonskom. Nezhody sa týkali hlavne povojnového Nemecka ( západné mocnosti navrhovali federáciu. Sovietsky zväz trval na jednotnom štáte)
- tým sa končí spojenectvo USA a ZSSR, ktoré ich zbližovalo počas 2. sv. vojny a začína éra dlhoročného nepriateľstva.

Za začiatok Studenej vojny sa považuje prejav amerického prezidenta Harry S. Truman 12. marca 1947,tzv. Trumanova doktrína, ktorým sformuloval novú smernicu zah. politiky USA. Truman v prejave vyhlásil, že USA sa majú stať garantom slobody a demokracie všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, totalitou, či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska ale i vojenská.
Truman s takouto rečou vystúpil pred americký kongres, aby mu odobril dotácie určené Grécku, kde prebiehala občianska vojna medzi gréckou vládou a komunistami, a Turecku, na kt. vyvíjal tlak ZSSR, ktorý žiadal spoločné dohliadanie na čiernomorské úžiny.

- USA si uvedomovalo silu politickú ale aj vojenskú silu Sovietskeho zväzu, čo ho viedlo k uplatňovaniu tzv. politiky zadržiavania komunizmu, ktorá znamenala snahu udržať komunizmus v geograficky prijateľnom rámci, teda ponechať ho tam, kde je, ale zabrániť jeho ďalšej expanzii.

Marshallov plán ( realizovaný 1948- 1952)
- dalo by sa povedať, že práve Marshallov plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky, ide o ďalší prejav nového smerovania politiky USA- rúcajú sa bariéry izolacionalizmu.
- Plán hospodárskej pomoci krajinám Európy, ktorý vypracoval už na jar 1977 George Kennan za pomoci a iniciácie v tom čase ministra zah. vecí Georga S. Marshalla
5. júna 1947 ho slávnostne predniesol G. Marshall pri príležitosti promócii Harvardskej univerzity.
Marshallov plán bol schválený na Konferencii v Paríži ( 12.7- 22.9. 1947)

Príčiny vzniku tohoto projektu:
1. praktická realizácia koncepcie zadržiavania komunizmu (hospodárska stabilita Európy proti šíreniu komunizmu);
2. kontrola USA nad západnou Európou (na prvom mieste v zahraničnopolitickej koncepcii USA stála stabilita a bezpečnosť západnej Európy);
3. týmto projektom si Spojené štáty liečili "chorobu" z nadvýroby;

Export USA počas druhej svetovej vojny vzrástol takmer päťnásobne, zásobovali celú protihitlerovskú koalíciu. USA mali záujem na udržiavaní tohoto rozsahu výroby, pretože zlikvidovali nezamestnanosť. Potenciálnym odberateľom mohla byť iba Európa. V roku 1947 sa ale v Európe vyčerpali devízové rezervy, jedinou tvrdou menou bol americký dolár. Európa nemala čím platiť za americký tovar. Celú túto situáciu mal riešiť Marshallov plán: mal postaviť európsku ekonomiku na nohy, aby sa stala rovnocenným partnerom Spojených štátov.

- Marshallov plán bol ponúknutý aj štátom východnej Európy vrátane Sovietskeho zväzu, ktorý však odmietol, čo znamenalo, že odmietli všetky krajiny budujúceho sa východného bloku. O Marshallov plán prejavili záujem aj Poliaci , ČSR dokonca potvrdilo aj účasť, ktorá však trvala iba deň, kedy prišlo z Kremľa doporučenie nezúčastňovať sa tohto plánu. Týmto sa definitívne vytvoril východný blok
Dobudovávanie východného bloku
- na tento účel vzniká v septembri ( 17.- 22.9.) 1947 v Poľsku Imforbyro komunistických a a robotníckych strán, ktoré malo koordinovať činnosť týchto strán podľa inštrukcií Kremľa. Imforbyro sídlilo v Belehrade. ( prestáva fungovať v 1956 pre nepraktickosť a zdĺhavosť takto reprodukovaných príkazov)
- je prakticky zavŕšené v 1948 tým, že sa v ČSR dostávajú k moci komunisti a Juhoslávia je vylúčená z vplyvu ZSSR.

Blokáda Berlína
- Nemecko sa stáva územím, kde sa najviac prejavuje Studená vojna, stret dvoch blokov.
- Nemecko rozdelené na štyri okupačné zóny: 1.1. 1947- vznik Bizónie- spojenie britskej a americkej zóny 17. duben 1948- vznik Trizomie, spojením s fr. zónou
- 21.-23.6.1948- menová reforma v západnej časti Nemecka, kde zaviedli nemeckú merku namiesto rišskej marky
- 23.6.1948- ZSSR odpovedá na menovú reformu menovou reformou vo svojej zóne a o deň nato vyhlási blokádu západnej časti Berlína, čím znemožnili spojencom zásobovať západné časti Berlína, Sovieti chceli dosiahnuť zmenu politiky záp. spojencov, spojenci však vytvorili vzdušný most, prostredníctvom ktorého zásobovali blokované časti mesta.
- Toto prebiehanie vyvrcholilo vznikom dvoch nemeckých štátov:
23.-24.5 1949 SRN- spolková republika Nemecko
7.10. 1949 NDR- Nemecká demokratická republika
- Máj 1949 ZSSR odvoláva blokádu Berlína ( od 1952 demarkačná línia zmenená na stráženu hranicu)
- Posledný Európsky konflikt, ktorý znamenal hrozbu vypuknutia ďalšej svetovej vojny.
Založenie RVHP
25.1. 1949- zástupcovia ZSSR, Poľska, Česko- Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska v Moskve zakladajú Radu vzájomnej hos. Pomoci, ktorá mala aj hospodársky zjednotiť východný blok a transformovať ho podľa vzoru Ruska ( industrializácia, rozvoj predovšetkým ťažkého priemyslu)

NATO
Pod vplyvom sovietskej blokády Berlína silnie americká potreba zapojiť sa do systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. Veľká Británia a Francúzsko oslovia USA, aby im pomohli s bezpečnosťou v Atlantickej oblasti, čo Američania privítajú. V júli 1948 prebiehajú Washingtonské rokovania o vytvorení systému kolektívnej bezpečnosti v Severoatlantickej oblasti. Iniciátormi sú Veľká Británia a Francúzsko. Výsledkom rozhovorov je podpísanie dohody 4.4.1949 o založení Severoatlantického paktu NATO (North Atlantic Treaty Organization = Organizácia severoatlantickej zmluvy). Zakladajúcimi členmi je 12 krajín; jadrom Severoatlantického paktu sú Bruselský pakt, USA, Kanada, Island, Taliansko, Nórsko, Portugalsko. Prvým vrchným veliteľom je Eisenhower. V roku 1952 sa stávajú členmi NATO Grécko a Turecko.
Kórejská vojna (25.6 1950-1953)

- k ďalšiemu významnému stretu demokratického sveta na čele s USA a ZSSR a jeho mocenského bloku došlo na Kórejskom polostrove. Kórea mala podobný osud ako Nemecko, oslobodzovali ho vojska obidvoch superveľmocí. Kórea sa začala deliť na južnú a severnú, pričom deliacou čiarou bola 38. rovnobežka, no vojská obidvoch krajín sa stiahli už v 1947.
Severná Kórea- pod vplyvom Sovietov sa tu začína vytvárať komunistický režim na čele s Kim Ir- Senom.
- kedže Sovieti nesúhlsili so zjednotením Kórey, USA sa obracia na OSN, ktorá rozhodla o slobodných voľbách, tie sa však uskutočnili v máji 1948 len v južnej časti. V severnej Kórey prebehla voľba len z jednej kandidátky demokratickej národnej fronty, prvé zasadnutie parlamentu vyhlási 9.9. 1948 Kórejskú ľudovo demokratickú republiku,čím je rozdelenie Kórey spečatené.

25.6. 1950- začína Kórejská vojna, napadnutím vojsk severnej Kórey južnú Kóreu. Pre USA bolo neprijateľné ponechať južnú Kóreu napospas komunistom. Priamu intervenciu by však Kongres neschválil a USA nemali ani blok, o ktorý by sa mohli oprieť. Obrátili sa teda na OSN, ktorá označila južnú Kóreu za agresora a vyzvala severokórejské vojská, aby sa stiahli (27.jún). O niekoľko dní bola odsúhlasená intervencia vojsk OSN do Kórey. Intervencie sa zúčastnilo 16 členských krajín OSN, 90% vojsk však tvorili Američania. Vrchným veliteľom bol generál MacArthur.Vylodenie vojsk OSN bolo úspešné, dobili Soul, vytlačili severokórejské vojská za 38.rovnobežku a v októbri 1950 sa dostali k čínskym hraniciam. V novembri 1950 zasiahla do vojny Čína po boku severokórejských vojsk; čínski komunisti nechceli na hraniciach americké vojská. V marci 1951 sa front ustálil na 38.rovnobežke a začala pozičná vojna. Generál MacArthur podal návrh, aby sa konflikt rozšíril na Čínu a boli použité jadrové zbrane, nato bol odvolaný z pozície vrchného veliteľa. Truman trval na koncepcii "obmedzenej vojny": nerozšíriť vojnu za hranice Kórey; to by znamenalo svetový a jadrový konflikt. Súhlasil s udržaním status quo. Stratégia "obmedzenej vojny" nepriniesla výsledky, to využil v prezidentských voľbách generál Dwight Eisenhower. Zvíťazil vďaka prísľubu ukončenia kórejskej vojny. Eisenhower pohrozil Číne použitím jadrových zbraní. V júli 1953 bolo podpísané prímerie.
- Kórejskú vojnu uzavrela v máji 1954 konferencia v Ženeve, došlo k dohode o rozdelení Kórey na severnú a južnú 38. rovnobežkou.
Obdobie uvoľňovania a napätia medzi západom a východom.
- po Stalinovej smrti ( 5.3. 1953) predstavitelia ZSSR ( Malenkov- predseda Rady ministrov a Chruščov- prvý tajomník ÚV KSSZ) začali naberať nový kurz smerovania v medzinárodnej politike, prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami.
- v USA nastupuje na post prezidenta D. Eisenhower, ktorý síce ukončil vojnu v Korey a pristúpil na medzinárodné rokovania v Ženeve, ale zároveň podporoval myšlienku teórie prechodu od politiky zadržiavania komunizmu k jeho potlačovaniu.

Varšavská zmluva
Táto politika USA vyprovokovala ďalšiu integráciu západnej Európy - znovuvyzbrojením Nemecka a jeho zapojením do systému obranyschopnosti západnej Európy. V septembri/októbri 1954 v Londýne o tom rokuje schôdzka najvyšších predstaviteľov západnej Európy, Kanady a USA. Výsledkom je dohoda o zapojení Nemecka do NATO. 23.októbra 1954 je rozhodnutie vyjadrené v parížskej dohode:
· ukončila okupačný štatút Nemecka;
· uznanie Spolkovej republiky Nemecka za suverénny a nezávislý štát;
· prijatie Nemecka do NATO;
· položila základ výstavby Bundeswehru s obmedzeniami (nesmeli mať niektoré zbrane, napr. chemické, bakteriologické).
Parížska zmluva bola ratifikovaná v roku 1955.
ZSSR a jeho satelity považujú parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu je založenie vojensko-politického zoskupenia Varšavská zmluva v roku 1955, do ktorej zapojilo ZSSR aj NDR.
- to, že ZSSR mení svoj postoj v medzinárodnej politike dokumentuje aj to, že ZSSR súhlasí s podpísaním tzv. štátnej zmluvy s Rakúskom ( 15.5. 1955)- rakúsko získava suverenitu, neutralitu a okupačné vojksá sa z jeho územia sťahujú.

- v tomto období dochádza k striedaniu obdobia napätia a uvoľňovania, čoho dôkazom je aj Kubánska kríza
22.10.1962- americký prezident John F. Kennedy žiadal od ZSSR, aby zrušili svoje raketové základne na Kube a odstránil z nich rakety stredného doletu, ktoré ohrozovali územie USA. Kennedy vyhlásil námornú blokádu Kuby, kedže niekoľko sovietskych ponoriek a lodí kotvilo neďaleko uzatvorenej zóny hrozilo vypuknutie atómovej vojny. Sovietske lode však zmenili svoju plavbu alebo úplne zastavili. Na šesť hodín sa prerušilo spojenie medzi ZSSR a USA, nakoniec si však Kennedy a Chruščov vymenili nóty a krízu urovnali. 28.10. Chruščov vydal rozkaz ,aby boli rakety na Kube demontované pod dozorom OSN a Kennedy sa zaviazal, že USA nepodniknú inváziu na Kubu.
- vznik tzv. koncepcie MAD - vzájomnej deštrukcie