Studená vojna

Predpoklady k vypuknutiu studenej vojny
- vznik dvoch superveľmocí: USA a ZSSR, ktoré mali diametrálne odlišné ideové koncepcie ( komunizmus- kapitalizmus) z čoho vyplývali mnohé nezhody vedúce k vypuknutiu Studenej vojny
USA- vychádzajú z 2. sv. vojny ako politicky, ekonomicky i vojensky najsilnejší štát sveta.
ZSSR- jeho prestíž po 2. sv. vojne ma výlučné politický charakter, ktorý vyplynul z úspechov Červenej armády, zároveň je podporovaný aj politickou atmosférou v Európe, ktoré po extrémistických pravicových režimoch uprednostňuje ľavicovú politiku- komunisti sa dostali až do 14 vlád.

Už od roku 1945 môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi USA a ZSSR, ich politické nezhody znemožnili podpísanie niekoľkých mierových zmlúv:
1.9- 2.10. 1945- na Konferencii ministrov zah. vecí v Londýne nedošlo pre rozdielne názory k sformulovaní mierových zmlúv so spojencami nacistického Nemecka
10.3-24.4. 1947- Konferencia ministrov zah. vecí v Moskve, kde pre podobné problémy nedošlo k podpisu mierových zmlúv s Nemeckom, Rakúskom, Japonskom. Nezhody sa týkali hlavne povojnového Nemecka ( západné mocnosti navrhovali federáciu. Sovietsky zväz trval na jednotnom štáte)
- tým sa končí spojenectvo USA a ZSSR, ktoré ich zbližovalo počas 2. sv. vojny a začína éra dlhoročného nepriateľstva.

Za začiatok Studenej vojny sa považuje prejav amerického prezidenta Harry S. Truman 12. marca 1947,tzv. Trumanova doktrína, ktorým sformuloval novú smernicu zah. politiky USA. Truman v prejave vyhlásil, že USA sa majú stať garantom slobody a demokracie všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, totalitou, či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska ale i vojenská.
Truman s takouto rečou vystúpil pred americký kongres, aby mu odobril dotácie určené Grécku, kde prebiehala občianska vojna medzi gréckou vládou a komunistami, a Turecku, na kt. vyvíjal tlak ZSSR, ktorý žiadal spoločné dohliadanie na čiernomorské úžiny.

- USA si uvedomovalo silu politickú ale aj vojenskú silu Sovietskeho zväzu, čo ho viedlo k uplatňovaniu tzv. politiky zadržiavania komunizmu, ktorá znamenala snahu udržať komunizmus v geograficky prijateľnom rámci, teda ponechať ho tam, kde je, ale zabrániť jeho ďalšej expanzii.

Marshallov plán ( realizovaný 1948- 1952)
- dalo by sa povedať, že práve Marshallov plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky, ide o ďalší prejav nového smerovania politiky USA- rúcajú sa bariéry izolacionalizmu.
- Plán hospodárskej pomoci krajinám Európy, ktorý vypracoval už na jar 1977 George Kennan za pomoci a iniciácie v tom čase ministra zah. vecí Georga S. Marshalla
5. júna 1947 ho slávnostne predniesol G. Marshall pri príležitosti promócii Harvardskej univerzity.
Marshallov plán bol schválený na Konferencii v Paríži ( 12.7- 22.9. 1947)

Príčiny vzniku tohoto projektu:
1. praktická realizácia koncepcie zadržiavania komunizmu (hospodárska stabilita Európy proti šíreniu komunizmu);
2. kontrola USA nad západnou Európou (na prvom mieste v zahraničnopolitickej koncepcii USA stála stabilita a bezpečnosť západnej Európy);
3. týmto projektom si Spojené štáty liečili "chorobu" z nadvýroby;

Export USA počas druhej svetovej vojny vzrástol takmer päťnásobne, zásobovali celú protihitlerovskú koalíciu. USA mali záujem na udržiavaní tohoto rozsahu výroby, pretože zlikvidovali nezamestnanosť. Potenciálnym odberateľom mohla byť iba Európa. V roku 1947 sa ale v Európe vyčerpali devízové rezervy, jedinou tvrdou menou bol americký dolár. Európa nemala čím platiť za americký tovar. Celú túto situáciu mal riešiť Marshallov plán: mal postaviť európsku ekonomiku na nohy, aby sa stala rovnocenným partnerom Spojených štátov.

- Marshallov plán bol ponúknutý aj štátom východnej Európy vrátane Sovietskeho zväzu, ktorý však odmietol, čo znamenalo, že odmietli všetky krajiny budujúceho sa východného bloku. O Marshallov plán prejavili záujem aj Poliaci , ČSR dokonca potvrdilo aj účasť, ktorá však trvala iba deň, kedy prišlo z Kremľa doporučenie nezúčastňovať sa tohto plánu. Týmto sa definitívne vytvoril východný blok