Zánik ríše Aztékov

Na konci 13. storočia sa kmeň Aztékov pohol zo severu na juh a prenikol do mexického údolia. Po dlhých rokoch vojen sa nakoniec okolo roku 1325 usadil na zabudnutom ostrove v jazere Texcoco [Teškoko]. Tu vybudovali mesto Tenochtitlan [Tenočtitlan]. Dnes na jeho mieste leží Mexico City. O sto rokov neskôr už Aztékovia ovládali územie od Mexického zálivu až po Tichý oceán a smerom na juh až po Guatemalu. Aztékovia budovali svoju kultúru tak, že ju preberali od iných vyspelých národov – Mayov a Toltékov. Stavali nádherné chrámy a paláce, ich zavodňovacie poľnohospodárstvo bolo na vysokej úrovni. Hlavné mesto Tenochtitlan bolo neskôr označené za najkrajšie mesto vtedajšieho sveta. V roku 1500 malo už okolo 100 tisíc obyvateľov. V roku 1502 nastúpil na aztécky trón 22 ročný Montezuma II. Aztécka ríša bola vlastne iba voľným zoskupením mestských štátov, spojených spoločným strachom z panovníka. Ríša bola silno ovplyvnená vlastným náboženstvom. Aztékovia uctievali boha, čo mal bielu tvár a tmavú bradu. O tomto hlavnom bohovi sa hovorilo, že porazený bohom Slnka odišiel cez more na východ a sľúbil, že sa vráti okolo roku 1519 a vezme si svoje kráľovstvo späť.

V roku 1504, keď sa Kolumbus vrátil do Španielska z poslednej výpravy, prišiel na Hispaniolu (dnešný Haiti) 19. ročný Hernando Cortez, ktorý túžil stať sa novým dobyvateľom a objaviteľom. Príležitosť sa mu naskytla pri dobývaní Kuby a všimol si ho španielsky guvernér Velasquez. Práve vtedy sa začali šíriť správy o ríši, ktorá híri zlatom a rozprestiera sa na území Nového Španielska. Cortez so súhlasom guvernéra vyplával na lodiach dobyť novú „barbarskú“ ríšu a získané poklady priviezť na Hispaniolu. Po víťazstve nad slabo pripravenou armádou Mayov si najal Indiánku, ktorá viedla jeho lúpežnícke vojsko proti Aztékom. Kráľ Montezuma, ktorý nemal prakticky žiadne styky s Európanmi, podľahol presvedčeniu, že Cortez je ich boh, ktorý sa v súlade s veštbou vracia späť. Preto poslal Cortezovým lúpežníkom drahé dary a chcel tým docieliť, aby sa obrátili a vrátili sa naspäť k moru. Dary samozrejme zapôsobili na lúpežných Španielov úplne opačne a 400 lúpežníkov najhrubšieho zrna vyrazilo na aztécke hlavné mesto. Postupne sa k nim pridávali ďalšie a ďalšie aztécke provincie a Cortezove vojsko sa zväčšilo na 10 tisíc vojakov. Aztékovia nepoznali strelné zbrane, nemali žiadne bojové nástroje, ktoré by sa mohli vyrovnať Španielom a ich ríša bola teda od začiatku odsúdená ku skaze. Aztékovia nepoznali dokonca ani koleso.

V novembri 1519 prišla Cortezova lúpežná armáda pred Tenochtitlan. Kráľ Montezuma ich privítal ako bohov. Než ich však stačil ubytovať, Cortez ho zajal, premiestnil z kráľovského paláca do nového sídla (ktoré lúpežníkom pripadalo lepšie chránené) a pokúšal sa prostredníctvom neho vládnuť – a vysávať bohatstvo z ríše. Aztézky ľud však pochopil, že toto asi nebudú jeho bohovia, vzbúril sa a Cortez musel z mesta utiecť. Podarilo sa mu však za kráľovej pomoci presvedčiť Aztékov, aby sa „upokojili“ a aby sa Cortez mohol vrátiť. Znovu zajal Montezumu a prinútil ho, úplne proti aztéckym zvyklostiam, prehovoriť k davu. Rozzúrený dav však začal do kráľa – pomocníka španielskych drancovačov, hádzať kamene a smrteľne ho zranili. Cortezovi lúpežníci museli znovu zo vzbúreného mesta utiecť a pri úteku stratili viac ako 2/3 vojakov. Cortez naverboval nové oddiely spomedzi podrobených Mayov a v máji 1521 zaútočil na slabo bránený Tenochtitlan. 80 dní Aztékovia odolávali, boli však nepomerne slabšie vyzbrojení a bez akýchkoľvek strelných zbraní. Mesto sa po 80.-tich dňoch obliehania nachádzalo v beznádejnej situácii. Aztékovia sa rozhodli za svoje mesto zomrieť. 13. augusta 1521 sa španielski hrdlorezi prebili cez hradby, vnikli do mesta, kde začali vraždiť a rabovať. Po troch dňoch bojov mesto obsadili. Tenochtitlan bol po dobytí v ruinách.

Cortez ukoristil obrovské množstvo zlata a striebra, ktoré španielsky kráľ vítal s nadšením. Vôbec ho nezaujímalo ako „najkresťanskejšieho kráľa Európy“, že práve zrovnali so zemou prekvitajúcu, kultúrne vyspelú ríšu a vydrancovali ju kvôli zlatu a striebru.
Cortez bol menovaný guvernérom Nového Španielska a podnikol ešte niekoľko výprav, ktoré však zďaleka nemali taký význam ako dobytie Tenochtitlanu. Začal na troskách aztéckeho mesta budovať kresťanské mesto Mexico, ktoré sa malo stať hlavným mestom Nového Španielska.
Po vymenovaní nového guvernéra v roku 1535 sa Cortez vrátil do Španielska. Kráľ, ktorý toľko oslavoval rozvrátenie ríše Aztékov, zostal hluchý k jeho žiadostiam a listom a v roku 1547 všetkými zabudnutý Cortez zomrel.
Aztécke obyvateľstvo po rozvrátení svojej ríše upadlo do nevoľníckeho postavenia voči Španielom a už nikdy ich kultúra nemala dosiahnuť takú veľkosť, ako mala v časoch ich ríše.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk