referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Bratislava
Dátum pridania: 11.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gola2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 402
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 
Bratislava v 19. storočí

Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení napoleonských vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorý však netrval dlho, lebo už roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja.
V roku 1811 vyhorel nepozornosťou napoleonskej posádky sídliacej na hrade požiar a hrad vyhorel.

Od tridsiatych rokov 19. storočia nastal v meste prudký rozvoj priemyslu, podporený zavedením modernej dopravy. Rýchlu dopravu umožňovali parné lode schopné už plávať aj proti prúdu rieky. Od roku 1848 začali premávať aj parné vlaky. Bratislava bola naďalej prevažne nemeckým mestom, no postupne sa stávala centrom slovenskej vzdelanosti a to zásluhou školstva, keď po katolíckom seminári, ktorý zanikol po smrti Jozefa II., prevzalo úlohu centra slovenského národného hnutia evanjelické lýceum, kde bola v roku 1803 založená Katedra reči a literatúry československej. Jej vrcholným obdobím bolo pôsobenie Ľudovíta Štúra ako profesora na katedre.

Poslednou veľkou politickou udalosťou v meste za Uhorska bolo zasadnutie uhorského stavovského snemu v rokoch 1847-1848 ktorý v marci 1848 odhlasoval zrušenie poddanstva. Nato cisár Ferdinand V. navštívil Bratislavu a 11. apríla 1848 boli podpísané tzv. marcové zákony v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Po rozpustení posledného uhorského snemu a premiestnení politického sídla Uhorska do Pešti sa stáva Bratislava definitívne politicky menej významnou.

Bratislavu zasiahli aj revolučné udalosti rokov 1848-1849. Mesto stálo spočiatku na strane maďarského odboja a mestská rada dokonca vyslala proti slovenským dobrovoľníkom zbor mestskej gardy a pripravovala sa na podporu maďarských vojsk proti Rakúšanom. Koncom roku však mesto obsadili rakúske vojská a ruská armáda a až do konca roka 1849 potom obyvateľstvo trpelo prenasledovaním príslušníkov odboja. V novembri prišiel do Bratislavy slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý bol ale 21. novembra na Firšnáli (Námestie slobody) rozpustený.

Druhá polovica 19. storočia znamenala pre mesto príliv obyvateľstva, podmienený zakladaním nových priemyselných podnikov. Vo východnej časti mesta sa postupne vytvorila charakteristická priemyselná zóna. V meste mal významné zastúpenie strojársky, chcemický, energetický, textilný, elektrotechnický a potravinársky priemysel. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola Bratislava druhým najpriemyselnejším mestom Uhorska. K rozvoju priemyslu v meste významne prispela aj výstavba prvého stáleho mosta v roku 1891, ktorý slúžil súčasne železnici i cestnej doprave a umožňoval rýchle spojenie s Viedňou aj s Budapešťou. Rozvoj priemyslu sa odrazil aj v architektúre, čo sa prejavilo najmä vo výstavbe množstva továrenských budov. Vznikol však aj väčší počet verejných budov, sakrálnych stavieb, moderných víl a nájomných domov. Úspechy v priemyselnom podnikaní sa prejavili i v životnej úrovni obyvateľstva, ktorá bola oveľa vyššia než v iných oblastiach Uhorska s výnimkou Budapešti.

Svetové vojny a Bratislava

Bratislavu nezasiahli boje prvej svetovej vojny priamo, ale aj tak ťažko doľahla na jej obyvateľov. Zásobovanie zlyhalo, ceny boli najvyššie v celej monarchii. Zbierali a znovu spracúvali sa predmety z farebných kovov, zvony z bratislavských kostolov, ale aj riad od obyvateľstva. Koniec prvej svetovej vojny v novembri 1918 priniesol rozpad Rakúsko-Uhorska, kedy vznikla Československá republika a o osude Bratislavy sa rozhodovalo na parížskych mierových rokovaniach. Keď už bolo koncom roku 1918 zrejmé, že Bratislava bude začlenená do ČSR, rozhodli sa predstavitelia mesta premenovať ho na Wilsonov, resp. mesto Wilsonovo, podľa amerického prezidenta T.W. Wilsona. Predstavitelia mesta žiadali, aby ho dohodové mocnosti uznali za otvorné - slobodné mesto.

Tento návrh bol však zamietnutý a mesto, ktoré nazývali Pressburg, Pozsony, Prešpork, bolo pričlenené v januári 1919 k ČSR. Nové pomenovanie mesta bolo schválené 27. marca 1919 a na mape Európy sa objavila Bratislava. Ešte skôr, ako mesto premenovali, rozhodlo sa o tom, že bude hlavným mestom Slovenska. Nasťahovali sa sem centrálne a miestne úrady všetkých odborov štátnej správy, koncentroval sa tu priemyselný, obchodný a finančný život celého Slovenska. Pripojenie Bratislavy k Československu znamenalo odchod značnej časti obyvateľstva maďarskej národnosti, ale do mesta prišlo pomerne veľa obyvateľov z Čiech, najmä inteligencia. Stavebný ruch neobyčajne vzrástol, mesto sa rozširovalo a počet obyvateľov stúpol. Do Bratislavy sa nakoniec presunulo aj centrum kultúrneho a umeleckého života.

V medzivojnovom období bol vznik moderných vysokých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií celoeurópskeho významu významným krokom. V tomto čase mesto zaznamenáva urbanistický, architektonický, priemyselný a výrobný rozvoj smerom ku kvalite. V príkladnej tolerancii až do druhej svetovej vojny tu žili viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá ako slovenské, nemecké, maďarské, židovské, české, chorvátske a iné.

Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch zasiahla aj Bratislavu. Mnoho priemyselných podnikov znižovalo výrobu, niektoré zatvorili. Robotníci strácali prácu a bieda mimoriadne rástla. K tomu sa pridalo stupňovanie politického napätia, ktoré malo za následok rozpad ČSR v roku 1939 a dňa 14. marca 1939 po rozbití ČSR sa stala Bratislava hlavným mestom samostatného Slovenska. Mesto sa stalo sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých úradov štátnej správy. Stratilo však časť svojho územia, pretože súčasťou Nemecka sa stala Petržalka a Devín.

Bratislavu priamo zasiahli aj udalosti druhej svetovej vojny. Pri bombardovaní mesta americkým letectvom 16. júna 1944 bola zničená predovšetkým rafinéria Apollo, no zasiahnuté boli aj obytné štvrte. Od júna 1944 do apríla 1945 trvala v meste vojnová situácia, kedy mesto bolo v rukách nemeckej armády a Bratislavu oslobodila až Sovietska armáda 4. apríla 1945.

Po druhej svetovej vojne sa situácia v Bratislave zmenila. Hneď po oslobodení z mesta odsunuli väčšinu obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti a rozhodnutím Národného výboru z 1. apríla 1946 sa uskutočnilo pripojenie susediacich obcí k mestu a vznikla tak tzv. Veľká Bratislava.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Bratislava SOŠ 2.9400 320 slov
Bratislava SOŠ 2.9409 602 slov
Bratislava SOŠ 2.9369 1987 slov
Bratislava SOŠ 2.9238 378 slov
Bratislava SOŠ 2.9748 839 slov
Bratislava SOŠ 2.9247 441 slov
Bratislava SOŠ 2.9375 602 slov
Bratislava SOŠ 2.9763 247 slov
Bratislava SOŠ 2.9454 3060 slov
Bratislava SOŠ 2.9420 352 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.