Korunovačná Bratislava

Keď na prelome 15. a 16. storočia začali do strednej Európy prenikať Turci a dobyli bez väčších problémov aj korunovačné mesto Stoličný Belehrad, život uhorského kráľovstva sa presunul do starodávneho Prešporka. Hrad nad mestom sa stal kráľovským sídlom, farský kostol korunovačným chrámom kráľov. V chráme sv. Martina sa v rokoch 1563 – 1830 uskutočnilo 19 korunovácii Korunovali tu 10 Habsburgovcov, 8 kráľovských manželiek a okrem iných aj Máriu Teréziu. Táto chvíľa znamenala pre Prešporok vzostup k sláve, lebo sa stal snemovým mestom kráľovstva a korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlom kráľov, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcii krajiny.

Korunovácia

Coronatio (lat.), korunovanie či korunovácia, je slávnostný akt, pri ktorom kladú na hlavu predurčenej osoby kráľovskú alebo cisársku korunu, znak moci suverénneho panovníka. Je to slávnosť cirkevná aj politická. Panovník sa stáva panovníkom z božej milosti, a preto prijíma korunu symbolicky z rúk pápeža. Kráľom alebo cisárom sa stáva až prijatím koruny.
V Uhorsku sa pred korunovačnou slávnosťou schádzal korunovačný snem, ktorý spočiatku volil kráľovho nástupcu, ale od roku 1687, keď sa stal kráľom Jozef I. kráľom sa mal stať vždy prvorodený syn. Za kráľa Karola III. rozšírili tento zákon aj na dedenie po praslici a tak mohla byť za „kráľa“ Uhorska – Rex Hungariae – korunovaná Mária Terézia.

Na zasadnutí korunovačného snemu panovník potvrdzoval tzv. inauguračný diplomom. Bola to listina, v ktorej sa zaviazal zachovávať práva a výsady stavov z roku 1222, rozlohu krajiny, získať nové územia alebo oslobodiť územia obsadené nepriateľom. Ferdinand II. potvrdil v roku 1622 17 článkov, Jozef I. v roku 1687 už len 7 a od roku 1712 za vlády Karola III. mal už len 5 článkov.

Korunovácie prebiehali v prešporskom farskom a prepoštskom chráme, ktorý je zasvätený sv. Martinovi takmer tri storočia, v rokoch 1563 – 1830. Korunovácie sa uskutočňovali v poslednej tretine roku. Toto obdobie bolo aj obdobím cirkevných sviatkov, napr. dňa Panny Márie. V dóme sv. Martina korunovali uhorských panovníkov a ich manželky (viď prílohu).
Každá korunovačná slávnosť bola opísaná, aby sa o nej mohli dozvedieť aj na vzdialených miestach a v iných krajinách.

Korunovačné insígnie

Korunovačné insígnie sú symbolické predmety, ktoré sa odovzdávajú panovníkovi pri korunovácii. Pod kráľovskými insígniami rozumieme korunu, krajinské jablko a žezlo. V Uhorsku sa za znak kráľovskej moci považovala prepychovo zdobená kopija a neskôr meč po prvom Uhorskom kráľovi Štefanovi. S jeho osobou je spájaný aj korunovačný plášť.

Koruna – dnes sa nachádza v maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Do roku 1790 sa verilo v jej pravosť, ktorú ale poprel uhorský historik Alexius Horányi tvrdením, že sa skladá z dvoch častí, ktoré pochádzajú z rozličných období. Dnes už je jasné, že koruna nie je pamiatkou na Štefana a za jeho vády neexistovala ani jedna jej časť. Skladá sa z dvoch častí: corona gracea – grécka koruna (dolná časť) a corona latina – latinská koruna (horná časť). Grécka koruna je vlastná čelenka, úzky zlatý s ozdobený perlami, polodrahokamami a platničkami, na ktorých sú znzornení sv. Juraj, Demeter, Kozmas a Damián, archanjeli Michael a Gabriel, byzantský princ Konstantios a uhorský kráľ Gejza s nápisom: GEOVITZAS PISTOS KRALES TOURKIAS (Gejza vznešený kráľ Turkov).

Na čelnej stránke je 8 štítov vyplnených priehradkovým emailom. V strede je polkruhová doštička s obrazom žehnajúceho sa Krista Svetovládcu. Na zadnej strane je polkruhová doštička s poprsím cisára Michaela Dukasa. Na neho a pozerajú jeho princ Konstantios a kráľ Gejza. Latinská koruna je zo zlatého plechu vyrobený zlatý kríž s prehnutými ramenami a je na korunu pripevnený tak, aby zakrýval hornú časť hlavy. Na krížení je platnička s Kristom Svetovládcom. Na ramenách sú tabuľky s apoštolmi Jánom, Bartolomejom, Filipom, Pavelom, Tomášom, jakubom, Ondrejom a Petrom. Štyria ďalší chýbajú. Tabuľka s Kristom Svetovládcom je poškodená upevneným zlatým krížikom ktorý je šikmo naklonený potom, čo dala korunu ukradnúť kráľovná Alžbeta pre svojoh novorodeného syna Pohrobka.
Z dolnej časti koruny visia štyri zlaté retiazky, pendílie s tromi drahokamami v trojlístku. Pendília je aj zozau Celá koruna je ozdobená veľkými pravými morskými perlamia menšie sú navlečené vodorovne v dvoch radoch okolo koruny.

Plášť a meč sv. Štefana – Uhorský korunovačný plášť je bohato vyšívaný, brokátový plášť prešitý z kňažského ornátu. Na plášti je nápis, že pôvodný ornát venoval roku 1031 kráľ Štefan chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade. Ako korunovačný meč sa používal krátky ozdobný meč. Týmto mečom pasovali uhorskí králi v 16. až 20. storočí rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný meč, prepychový meč vikingského pôvodu s kostenou rukoväťou je uložený v pokladnici pražského chrámu sv. Víta. Zapísaný bol roku 1355 do inventáru karola IV. ako gladius beati Stephani regis (meč sv. kráľa Štefana).
Žezlo – Drevená palica pokrytá strieborným pozláteným plechom, na ktorom je pripevnená nepravideľná guľa z pravého horského kryštálu. Na guli sú vyryté tri sediace levy. Vložená je do zlatého orámovania, z ktorého visia zlaté guľky na zlatých retizkach a na dolnom konci žezla je strieborný pozlátený gombík.
Krajinské jablko – Je to dutá mosadzná guľa s pozláteným povrchom a vsadeným zlatým apoštolským dvojramenným krížom. Na guli sú dva zlaté štítky s erbom Anjouovcov.