Pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy , považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu .Indiáni rôznej etnickej príslušnosti sú spolu s Inuitmi ( Eskimákmi ) a Aleuťanmi ( obyvateľmi Aleutských ostrovov ) , ktorí sú bezpochyby Mongolmi , obývali Nový Svet na konci 15. st. Keď sa k jeho brehom doplavili prví európski moreplavci. Ich predkovia prišli na americký kontrinent zo severovýchodnej Ázie asi pred 50 000 až do 12 000 rokmi , ke´d boli obidva kontinenty spojené na mieste dnešného Beringovho prielivu. Najstaršie dôkazy svedčia o tom ,že americký kontinent bol osídlený pred 15 000 rokmi , ale nálezy v Mexiku , Chile a v Brazílii naznačujú , že osídlenie tu bolo pred 30 000 či viac rokmi. Je možné ,že Inuiti a Aleuťania sú potomkami poslednej a viacerých samostatných kolonizačných vĺn. Priplávali do Ameriky a osídlili ju v posledných 5 000 rokoch. Prví kolonisti si so sebou priniesli len kamenné nástroje a priviedli azda aj zdomácnené psy. Zver lovili zahrotenými kopijami, zbierali lesné plody a postupne rozšírili na juh kontinentu. Indiánske poľnohospodárstvo sa vyvíjalo celkom odlišne ako v Starom svete. Jeho začiatky spadajú do obdobia asi pred 7 000 rokmi. Bolo založené na pestovaní kukurice , tekvíc a fazule , v oblastiach tropických pralesov sa pestovala kasava ( maniok ). Pretože okrem lamy a morčiat sa na zdomácnenie nevyskytovali nijaké vhodné zvieratá a nenexistovali ani zvieratá ťažné , vývoj rozmanitejšieho obrábania pôdy pokračoval veľmi pomaly. Od roku 1000 p.n.l. roľníci v Andách získali zručnosť v kovorytectve. V Južnej a v Strednej Amerike vznikli hierarchizované spoločnosti , ktoré sa vyvinuli do veľmi vyspelých civilizácií napr. Aztékov a Inkov , väčšina z nich sa však po príchode Conquistadorov a iných európskych kolonizátorov v 16. st.rozpadla. Príchodom kolonizátorov sa začala tragédia indiánskeho národa .

Pyramídy stredoamerickích Indiánov
Nielen Egypťania boli vzdelanými staviteľmi pyramíd. Aj v Strednej Amerike nachádzame pyramídy s nádhernou bohatou exteriérovou aj interiérovou výzdobou. Pyramídy majú tvar podobný egyptským. Stredoamerické pyramídy však na rozdiel od nich majú  čelnú stranu "zvýraznenú" dlhým schodiskom vedúcim ku vchodu alebo svätyni, ktoré tvorili vrchol stavby. Podľa prehistorickej mytológie predstavujú pyramídy posvätný kopec, ktorý slúži ako vchod a východ do podsvetia. Najvyššia mayská pyramída je vysoká 70 metrov.

Pyramídy boli aj hrobkami bohatých a vážených  ľudí. Väčšina Mayov nežila v blahobyte, no i napriek tomu bohato vyzdobovali chrámy a pomníky. Tie sú úchvatné dodnes. Ich stavebným materiálom boli kamenné kvádre, skaly a zmes štrku a vápna. Z nefritu vyrábali jemné figúrky a šperky. Rozvinutá predkolumbovská civilizácia Mayov rozkvitala až do siedmeho storočia na území dnešného Mexika, Guatemaly, Salvadoru a Hondurasu.