referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Zamarovský Vojtech: Mauzóleum v Halikarnasse
Dátum pridania: 17.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Zuzanka11 :)
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 386
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Téma: opis 7 divov sveta.
Idea: opis a priblíženie záhady okolo mauzólea.
Hlanvé postavy: autor využil ja - rozprávanie.

Obsah:
Vojtech Zamarovský opísal príbeh o Halikarnasskom mauzóleu tak, ako to sám videl, keď tam bol. Keď prechádzal cez jednotlivé mestá, vždy našiel nejakú zaujímavosť s ním spojenú - vždy sa rozpísal o vojnách, obyvateľoch, pamiatkach... Avšak o samom Halikarnasse toho nevieme až tak mnoho. Paradoxne Halikarnass je rodiskom otca dejepisu (Hérodota) a narodil sa tam ešte 1, menej slávny historik - Dionýsios s prezývkou Halikarnasský. Dopadlo to však ako s obuvníkovými deťmi z príslovia, čo chodia bosé.

Čo to ale spomeniem:
Halikarnass je dnes Halikarnassos, patrí do Turecka a leží pri Egejskom mori na západnom úpätí pohoria Taurus. Založili ho Dórovia asi v 10. storočí PNL. Za zakladateľa sa považuje Antés a osadníci z Troizény. Halikarnass je spolok 6 dórskych miest nazvaný Hexapolis. Patria doň Halikarnass, Lindom, Iálýs, Kameir, Kó, Knid. V rokoch 394 - 348 PNL - vrcholný rozkvet. Halikarnass neustále bojoval. V rokoch 352 - 348 PNL v ňom vládla Artemísia II. - Maussólova manželka a sestra (v panovníckych rodinách bol takýto vzťah dovolený). Rhodčania boli pohoršení, že im vládne žena, tak zaútočili na Halikarnass, ale múdra Artemísia ich preľstila.

Mauzóleum je 4. div sveta. Artemísia a Maussóllos nemali deti. Jediným plodom ich lásky bolo mauzóleum (hrobka). Podoba sa nezachovala. V 12. st. NL ešte stálo, v 13. st. ho poškodilo zemetrasenie, v 15. st. bolo zničené rhodskými rytiermi, ktorí použili stĺpy a kvádre na stavbu pevnosti sv. Petra. Niektoré sochy sú však pomerne zachované a stoja v Louri, v Britskom múzeu a v Konštantínopole ich v 19. st. vláda uskladnila do kasární (nevedela čo so sochami). Podobu sa pokúšali zrekonštruovať mnohí historici (v 19. st. to bolo populárne vďaka knihe R.P.Pullona Newtonove objavy v Halikarnasse) najpresnejšie Corckerl (1856) a Stevenson (1896). Súčastníci obdivovali rozmery, nákladnosť a pod. , nedostižnú dokonalosť umeleckej výzdoby“- základ tvoril obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. Uvádzajú sa rôzne rozmery: 18.9x42.3x11.1 m, iní autori: 66x 77x 30 m. Isté je, že mauzóleum tvorilo 36 iónskych stĺpov + 24 stupňovitá pyramídová strecha, celkovej výšky 46 m. Strany mauzólea zdobili umelci Leoharés, Bryaxis, Skopás, Práxitelés. Ako mauzóleum skutočne vyzeralo nezistili ani najnovšie dánske výskumy, ale neďaleko Halikarnassu, za dedinou Gűnűkom dodnes môžeme vidieť pozostatky palácov, chrámov, víťazných oblúkov... a na okolí zaujímavé náhrobky. Pán Zamarovský položil otázku, či tie náhrobky nie sú predobrazom Mauzólea v Halikarnasse. Bolo by pekné, keby sa objasnil aspoň jeden to siedmich divov sveta.
 
Zdroje: Vojtech Zamarovský: Za siedmimi divmi sveta
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.