referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratko
Nedeľa, 29. novembra 2020
Storočná vojna a Johanka z Arcu
Dátum pridania: 19.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gusto
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 762
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
V roku 1154 sa vynoril prvý problém. Francúz Jindřich Plantagenet sa stáva kráľom Anglicka. Lenže ako manžel Eleonory Akvitánskej je Jindřich zároveň vojvodcom Akvitánska (hlavné mesto Bordeaux). Ako kráľ je Jindřich Plantagenet síce svojím vlastným pánom, ako vojvodca však zostáva vazalom francúzskeho kráľa. A tým, že je anglickým kráľom odmieta plniť požiadavky francúzskeho kráľa, keď považuje za nemysliteľné pred ním padať na kolená. Ale francúzský kráľ na svojich požiadavkách musel trvať, pretože by to nebolo spravodlivé voči ostatným vazalom. A tento problém viedol jedine k vojne. Akvitánsko sa stalo jablkom sváru medzi Anglickom a Francúzskom. Francúzi sa najprv snažili vyjednávať, potom prišlo na radu násilie. Anglicko odpovedalo na násilie násilím a v roku 1337 zašiel anglický kráľ Eduard III. tak ďaleko, že vzniesol požiadavku na francúzsku korunu. A nebolo to len tak.

Pred deviatimi rokmi zomrel francúzsky kráľ Karol IV. a nezanechal po sebe mužského dediča. Ako následníci trónu pripadali v úvahu Filip z Valois, pretože bol Karlovým bratrancom. A Eduard bol jeho švagrom. Parlament zvolil Filipa, pretože sa narodil vo Francúzsku. Eduard sa nato prehlásil kráľom Francúzska. Začala sa storočná vojna, ktorá však trvala 116 rokov. Anglicko a Francúzsko stále medzi sebou bojujú a až v roku 1420 dochádza konečne k dohode. Dohodli sa, že v budúcnosti sa anglický kráľ stane zároveň aj francúzskym kráľom. V podstate by možno tento okamžik bol považovaný za koniec storočnej vojny, keby na juh od Loiry neexistoval niekto, kto by sa nenazýval kráľom Francúzska. Bol to Karol VII., syn Karola VI. a Isabely Bavorskej, za ktorého bojovala Johanka z Arcu. Karlovým protivníkom bolo malé dieťa Jindřich VI., ktorý v tej dobe mal iba niekoľko mesiacov. Za tohto budúceho anglického kráľa zatiaľ riadil štátne záležitosti Lorrd Bedford. Ten sa roku 1428 rozhodol, že skoncuje s Karlom VII. a konečne pripojí Francúzsko k Anglicku. Aby však anglické vojská mohli prejsť Loiru, museli by naskôr prejsť opevnený Orleán. Mesto napadli 12.10.1428. Karol VII. je bezmocný a jediné čo mu ostáva je čakať na zázrak. A ten zázrak naozaj prišiel - Johanka z Arcu.

Johanka z Arcu

Johanka z Arcu, nazývaná tiež Panna Orleánska, sa narodila v roku 1412 v Domrémy, vo Francúzsku. Jej otec Jaques d´Arc bol roľník a starosta Domrém. Jej matka Isabela ju od raného detstva viedla k pobožnosti. A nielen ju, ale aj jej štyroch súrodencov. V podstate Johanka bola obyčajné dedinské dievča, ktoré nevedelo písať a čítať a ktorého najväčšou povinnosťou boli domáce práce, prípadne pasenie dobytka.

Keď mala Johanka asi 13 rokov počula hlasy. Tie hlasy patrili sv. Kataríne, sv. Margaréte a sv. Michaelovi. Tieto hlasy prichádzajúce „z hora“ jej vraveli, aby oslobodila Francúzsko. Hlasy na ňu tak naliehali, až sa napokon vydala do Vaucoulersu za kapitánom Robertom Baudricourtom, aby ho požiadala o eskortu - ozbrojený sprievod. Johanka mala 2 poslania:
1. oslobodiť Orleán,
2. doviesť Karola VII. na trón.

Po splnení týchto poslaní by sa vrátila domov, vydala sa za miestneho chlapca a mala pár detí. Osud to však chcel inak. Baudricourt ju najprv považoval za blázna, veď sa mu nikto nemôže čudovať, ak za ním príde dievča, ktoré mu začne rozprávať o hlasoch svätcov. Ktovie čím ho presvedčila, keď zmenil názor. Baudricourt jej dal eskortu a mohla sa vydať za kráľom do Chinonu. Kráľ ju prijal, ale tiež jej veľmi nedôveroval a tak na jeho miesto si sadol niekto iný. Hovorí sa, že Johanka sa nedala pomýliť. Nasledovali teologické výsluchy, či je naozaj povolaná Bohom.

Nakoniec preskúmali jej panenstvo, pretože sa hovorí, že Francúzsko prehrala žena a naspäť ho získa Panna. Od kráľa chcela, aby jej dal armádu a mohla vyhnať Angličanov z Orleánu. 29.apríla 1429 bol Orleán konečne slobodný. Po tomto víťazstve ľudia začali veriť, že ju povolal Boh. Nasledovalo splniť druhé poslanie. Kedže už bol Orleán slobodný mohli cez neho prejsť do Remeša, kde 17. júla 1429 bol v katedrále pomazaný Karol VII. za kráľa. Po korunovácií to už išlo dolu vodou aj s Johankou, aj s Francúzskom. V septembri bol útok na Paríž odrazený, Johanka zranená. V máji 1430 v bitke pri Compiegnes ju zajali Burgunďania - spojenci Angličanov. Burgunďania by z toho nič nemali, ale vedeli, že ju môžu dobre predať Angličanom, ktorí ju tak nenávideli. Burgunďania ju predali za 10 000 libier. Johanku uväznili v Rouene a odovzdali cirkevnému súdu, ktorého predsedom bol Cauchon. Proces vypočúvania trval štyri mesiace. Napokon pod tlakom teológov, ktorí ju vypočúvali, priznala svoje chyby. Tí Johanku vyhlásili za kacírku a klamárku. Dostala celoživotné väzenie o chlebe a vode. Krátko nato si rozmyslela svoje rozhodnutie a obliekla si znova mužské šaty. Hranica na Rouenskom námestí ju neminula. Zomrela 30. mája 1431.

Neskôr ju uznala aj katolícka cirkev. V roku 1456 sa Johankin proces anuloval, čiže ju vyhlásili za nevinnú a v roku 1920 bola vyhlásená za svätú. 
 
Podobné referáty
Storočná vojna a Johanka z Arcu SOŠ 2.9616 968 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.