Osvetenstvo vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a vo Veľkej Británii. Odtiaľ preniklo do Francúzka, kde zažilo svoj vrchol. V Taliansku a Nemecku sa prejavilo neskôr.

Základnou črtou osvietenstva bolo vyzdvihovanie rozumu. Človek, nie Boh, sa dostával do popredia úvah. Rozpadal sa feudalizmus a nastupovala buržoázia. Heslo filozofa Kanta z Kráľovca znelo: Maj odvahu používať vlastný rozum!
Na čele Francúzkych osvietencov stál Francois Marie Arouet-Voltaire (fransoa mari arue voltér). Bol vášnivým odporcom cirvy a pokladal ju za úhlavného nepriateľa pokroku. Napriek tomu náboženstvo neodmietal a pokladal ho za prostriedok na ovládanie ľudu. Vo svojom diele používal satiru. Voltaire neprial revolúciu, ale vo svojej tvorbe ju pripravoval.

Osvietenci sa snažili presadiť rovnosť pred zákonom, slobodu podnikania, zabezpečenie vlastníctva, zmenu trestnného práva, podporu ved a techniky, slobodu tlače, spravodlivé vyberanie daní atď. Toto všetko bolo obsahom Encyklopédie, ktorú vydal Denis Diderot a D´Alembert v rokoch 1751 až 1772.
Francúzky právnik a filozof barón de Montesquieu rozvinul významnú náuku o rozdelení moci a zodpovednosti za vládu. Navrhol, aby sa štátna moc rozdelila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu.Vykonávatelia mali byť príslušníkmi rôznych sociálnych skupín. To malo znamenať kontrolu a následné nezneužívanie moci. Trochu inak to videl Rousseau. Podľa neho všetci občania sú rovnoprávni a „všetka štátna moc vychádza z ľudu“.

Osvietenstvo sa prejavilo i v hudbe, sochárstve, architektúre a maliarstve. David je autor diela Zavraždený Marat a je považovaný za oficiálneho maliara buržoáznej revolúcie.