Dokument sa skladá zo šiestich základných častí:
1 Všeobecné ustanovenia

2 Všeobecná ochrana vojnových zajatcov (VZ)

3 Zajatie
3.1 Sekcia 1 – Začiatok zajatia
3.2 Sekcia 2 – Internácia VZ
3.2.1 Kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia
3.2.2 Kapitola 2 – Ubytovanie, jedlo a ošatenie VZ
3.2.3 Kapitola 3 – Hygiena a lekársky dozor
3.2.4 Kapitola 4 – Lekársky a duchovný personál pomáhajúci VZ
3.2.5 Kapitola 5 – Náboženské, intelektuálne a fyzické činnosti
3.2.6 Kapitola 6 – Disciplína
3.2.7 Kapitola 7 – Hodnosť VZ
3.2.8 Kapitola 8 – Presun VZ po ich príchode do tábora
3.3 Sekcia 3 – Práca VZ
3.4 Sekcia 4 – Finančné zdroje VZ
3.5 Sekcia 5 – Kontakt VZ s vonkajším okolím
3.6 Sekcia 6 – Vzťah medzi VZ a autoritami
3.6.1 Kapitola 1 – Sťažnosti VZ na podmienky zajatia
3.6.2 Kapitola 2 – Zástupcovia VZ
3.6.3 Kapitola 3 – Tresty a disciplinárne sankcie
3.6.3.1 Všeobecné ustanovenia
3.6.3.2 Disciplinárne sankcie
3.6.3.3 Súdne konania

4 Koniec zajatia
4.1 Sekcia 1 – Priama repatriácia a umiestnenie v neutrálnych krajinách
4.2 Sekcia 2 – Prepustenie a repatriácia VZ pri skončení bojov
4.3 Sekcia 3 – Úmrtia VZ
5 Informačná kancelária a pomocné organizácie pre VZ
6 Vykonávanie konvencie
6.1 Sekcia 1 – Všeobecné ustanovenia
6.2 Sekcia 2 – Konečné ustanovenia
7 Prílohy

Vojnový zajatec

Vojnový zajatec (VZ) je vojak uväznený nepriateľskou mocou počas, prípadne okamžite po ozbrojenom konflikte.
Zákony začínajú platiť od momentu zajatia až po prepustenie, či repatriáciu. Jeden z hlavných bodov konvencie deklaruje mučenie ako ilegálne a ustanovuje, že zajatec je povinný poskytnúť svoje meno, dátum narodenia, hodnosť a služobné číslo.
Článok 4 Tretej Ženevskej konvencie ochraňuje zajatý vojenský personál, partizánskych bojovníkov a určité skupiny civilného obyvateľsta.
V princípe na to, aby mohol byť zajatému vojakovi udelený štatút vojnového zajatca, musel tento vojak vykonávať operácie podľa zákonov a pravidiel vojny – musel byť článkom reťazového velenia, nosiť uniformu a otvorene nosiť zbraň. Preto sú teroristi, špióni a franc-tireurs (z franc. voľný strelec – pozn. prekl.) s pod ochrany ženevskej konvencie vylúčení. V praxi nie sú tieto kritériá striktne aplikované. Napríklad, partizáni nemusia nosiť uniformu, prípadne otvorene nosiť zbrane, avšak aj napriek tomu im je vo všeobecnosti udelovaní štatút vojnového zajatca.

Štatút VZ nezahŕňa neozbrojených nevojakov zajatých počas vojny; títo sú chránení Štvrtou Ženevskou Konvenciou a nie Treťou.
Zaobchádzanie s vojnovými zajatcami môže závisieť na zdrojoch, sociálnych postojoch a politike vlád a zainteresovaných armád. Napríklad v Druhej Svetovej Vojne sa so sovietskymi zajatcami fašistického nemecka často zaobchádzalo brutálne, pretože boli považovaní za menejcennú rasu. Oproti tomu, vojnoví zajatci s krajín západných spojencov ako USA, Veľká Británia a Kanada boli vystavení zaobchádzaniu bližšiemu k pravidlám Ženevskej Konvencie.