Kontrastne, zariadenia pre vojnových zajatcov v spojeneckých zemiach ako USA, Veľká Británia a Kanada obyčajne spĺňali všetky podmienky Ženevskej Konvencie a často boli podľa slov samotných zajatcov komfortnejšie ako ubytovacie zariadenia ich vojska. Tento prístup bol prijatý na základe myšlienky, že dobré zaobchádzanie s vojnovými zajatcami znamenalo zdravú a ochotnú pracovnú silu pre odvetvia s nedostatkom pracovníkov ako napr. farmy a pod. v súlade so Ženevskou konvenciou.

Rovnako existovali prínosy v nižšej pravdepodobnosti útekov, ktoré by spôsobovali narušenie táborového života. Príjemné podmienky taktiež uľahčili a sproduktívnili vypočúvanie vojenského presonálu. Okrem toho sa v radách nepriateľa rozšírili informácie o podmienkach v zajateckých táboroch USA, čo uľahčilo vzdávanie sa a to pomohlo ďalším spojeneckým úsiliam bez zbytočných strát.

Silný tlak z radov obyvateľstva spojeneckých národov na dodržiavanie a posilnenie týchto humánnych prístupov voči vojnovým zajatcom spôsobil v radách spojeneckých síl zvýšenie morálky, keďže získali morálnu superioritu nad nepriateľom tým, že presazdovali humánne zaobchádzanie so zajatcami. Fakt, že vyššie spomenuté národy nikdy neutrpeli inváziu nepriateľských síl na svoje vlastné územie pomohol predísť ich nepriateľstvu voči zajatcom na rozdiel od Sovietskeho Zväzu.
Spojené Štáty Americké používajú termín nepriateľský vojnový zajatec (NVZ) pre nepriateľské sily a termín vojnový zajatec používa pre svoje vlastné sily.

Alternatívne Definície
Niektoré skupiny definujú pojem vojnový zajatec v súlade so svojimi vlastnými vnútornými politikami a podľadom na svet. Keďže sú špeciálne práva vojnových zajatcov poskytnuté vládami výsledkom multiratelárnych dohôd tieto definície nemajú žiadny právny efekt a tí, ktorí sa dožadujú svojich práv pod týmito definíciami by boli právne považovaný za zločincov. Napriek tomu je nutné poznamenať, že vo väčšine prípadov sa tieto skupiny takýchto práv nedožadujú.