Tretia Ženevská Konvencia: Práva vojnových zajatcov

Tretia Ženevská Konvencia (GCIII) sa zaoberala právami vojnových zajatcov. Prijatá bola v roku 1929 ako rozšírenie práv garantovaných Hágskou Konvenciou z roku 1907. Bola prepracovaná v roku 1949 a táto modifikovaná forma bola prijatá 12. Augusta 1949 diplomatickou konferenciou na zriadenie medzinárodných konvencií na ochranu vojnových obetí v Ženeve od 21. apríla do 12 augusta 1949. Do platnosti vstúpila 21. Októbra 1950.

Medzi tých, ktorým smie byť udelený štatút vojnového zajatcia patria:
Členova ozbrojených skupín a iných dobrovoľníckych jednotiek vrátane tých, patriacich do organizovaného odboja a zároveň spĺňajúcich nasledujúce kritériá:
(a) podliehali veleniu osoby, ktorá bola zodpovedná za spojich podriadených;
(b) nosili zreteľné označenie rozoznateľné na diaľku ;
(c) otvorene nosili zbrane;
(d) svoje operácie vykonávali v súlade so zákonami a pravidlami vojny.
Členovia riadnych ozbrojených síl podliehajúci štátnemu veleniu
Obyvatelia neokupovaného územia, ktorí pri postupe nepriateľa spontánne pozdvihnú zbrane na vzdor inváznym jednotkám bez toho, aby sa pridali k riadnym ozbrojeným silám, rešpektujúci zákony a pravidlá vojny.

Jednoznačná definícia „zákonného bojovníka“ bola terčom veľkej diskusie vzhľadom na množstvo vojenských konfliktov na prelome storočí, vrátane americkej invázie do Afganistanu a Iraku. Pretože množstvo bojujúcich ľudí nemalo uniformy, nespĺňali tak požiadavku na „zreteľné označenie viditeľné na diaľku“ a tým pádom nepodliehali ochrane Ženevskej Konvencie (boli to nezákonní bojovníci).
Problémy s takýmto rozlišovaním zahŕňajú: štatút ostreľovačov a špeciálnych jednotiek, ktoré nosia oblečenie zabraňujúce ich identifikáciu na diaľku a ktoré sa snažia byť neviditeľné až do momentu ich útoku.

Výnimky

K Tretej Ženevskej Konvencii existujú výnimky. V prípade konfliktu medzi signatárom a nesignatárom, signatár je viazaný touto konvenciou dovtedy, pokiaľ nesignatár rešpektuje jej pravidlá.

Výňatky

(Čl. 3): "Zranení a chorí budú zhromažďovaný a bude o nich postarané.” (tento článok sa nevzťahuje len na vojnových zajatcov)
(Čl. 13): “S vojnovými zajatcami musí byť nakladané humánne.”
(Čl. 13): "...Vojnoví zajatci sa musia za každých okolností chrániť, hlavne proti násiliu, alebo útokom, či verejnému záujmu."
(Čl. 17): "Nie je dovolená žiadna forma fyzického, či psychického mučenia s cieľom získať od vojnových zajatcov informácie akéhokoľvek druhu. Vojnoví zajatci, ktorí odmietajú odpovedať nesmú byť vystavení hrozbám, nesmú byť inzultovaní, či vystavení nepríjemnému, alebo znevýhodňujúcemu zaobchádzaniu."
(Čl. 25): "Vojnoví zajatci musia byť ubytovaní v rovnakých podmienkach ako riadne vojisko zadržiavajúcej moci umiestnené v rovnakej oblasti."
(Čl. 27): "Oblečenie, spodné prádlo a obuv musia byť poskytnuté vojnovým zajatcom."
(Čl. 39): "Vojnoví zajatci, s výnimkou dôstojníkov, musia salutovať a preukázať všetkým dôstojníkom zadržiavajúcej moci vonkajšie znaky rešpektu podľa pravidiel v ich vlastnej armáde."
(Čl. 42): "Použitie zbraní proti vojnovým zajatcom, hlavne voči tým na úteku, či pri pokuse o útek sa považuje za extrémny prostriedok, ktorému by mali predchádzať výstrahy podľa okolností."
(Čl. 69): "Okamžite pri zajatí vojnových zajatcov, zadržiavajúca moc musí informovať zajatcov ako aj ich vládu prostredníctvom zabezpečujúcej moci o opatreniach na zabezpečenie podmienok tejto konvencie. Rovnako musia informovať zainteresované strany o akýchkoľvek následných zmenách týchto opatrení."
(Čl. 88): "Dôstojníci a vojnoví zajatci vo výkone disciplinárneho, prípadne súdneho trestu, nesmú byť predmetom krutejšieho zaobchádzania ako v prípade rovnakých trestov členov riadnych ozbrojených síl zadržiavajúcej moci rovnakej hodnosti."
(Čl. 89): Ošetruje pokuty, prerušenie privilégií mimo tých, ktoré sú vyýžadované samotnou konvenciou, povinnú práca na maxímálne 2 hodiny denne a ostatné tresty. "V žiadnom prípade nesmú byť disciplinárne tresty nehumánne, brutálne a nebezpečné pre zdravie vojnových zajatcov."
Dokument sa skladá zo šiestich základných častí:
1 Všeobecné ustanovenia

2 Všeobecná ochrana vojnových zajatcov (VZ)

3 Zajatie
3.1 Sekcia 1 – Začiatok zajatia
3.2 Sekcia 2 – Internácia VZ
3.2.1 Kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia
3.2.2 Kapitola 2 – Ubytovanie, jedlo a ošatenie VZ
3.2.3 Kapitola 3 – Hygiena a lekársky dozor
3.2.4 Kapitola 4 – Lekársky a duchovný personál pomáhajúci VZ
3.2.5 Kapitola 5 – Náboženské, intelektuálne a fyzické činnosti
3.2.6 Kapitola 6 – Disciplína
3.2.7 Kapitola 7 – Hodnosť VZ
3.2.8 Kapitola 8 – Presun VZ po ich príchode do tábora
3.3 Sekcia 3 – Práca VZ
3.4 Sekcia 4 – Finančné zdroje VZ
3.5 Sekcia 5 – Kontakt VZ s vonkajším okolím
3.6 Sekcia 6 – Vzťah medzi VZ a autoritami
3.6.1 Kapitola 1 – Sťažnosti VZ na podmienky zajatia
3.6.2 Kapitola 2 – Zástupcovia VZ
3.6.3 Kapitola 3 – Tresty a disciplinárne sankcie
3.6.3.1 Všeobecné ustanovenia
3.6.3.2 Disciplinárne sankcie
3.6.3.3 Súdne konania

4 Koniec zajatia
4.1 Sekcia 1 – Priama repatriácia a umiestnenie v neutrálnych krajinách
4.2 Sekcia 2 – Prepustenie a repatriácia VZ pri skončení bojov
4.3 Sekcia 3 – Úmrtia VZ
5 Informačná kancelária a pomocné organizácie pre VZ
6 Vykonávanie konvencie
6.1 Sekcia 1 – Všeobecné ustanovenia
6.2 Sekcia 2 – Konečné ustanovenia
7 Prílohy

Vojnový zajatec

Vojnový zajatec (VZ) je vojak uväznený nepriateľskou mocou počas, prípadne okamžite po ozbrojenom konflikte.
Zákony začínajú platiť od momentu zajatia až po prepustenie, či repatriáciu. Jeden z hlavných bodov konvencie deklaruje mučenie ako ilegálne a ustanovuje, že zajatec je povinný poskytnúť svoje meno, dátum narodenia, hodnosť a služobné číslo.
Článok 4 Tretej Ženevskej konvencie ochraňuje zajatý vojenský personál, partizánskych bojovníkov a určité skupiny civilného obyvateľsta.
V princípe na to, aby mohol byť zajatému vojakovi udelený štatút vojnového zajatca, musel tento vojak vykonávať operácie podľa zákonov a pravidiel vojny – musel byť článkom reťazového velenia, nosiť uniformu a otvorene nosiť zbraň. Preto sú teroristi, špióni a franc-tireurs (z franc. voľný strelec – pozn. prekl.) s pod ochrany ženevskej konvencie vylúčení. V praxi nie sú tieto kritériá striktne aplikované. Napríklad, partizáni nemusia nosiť uniformu, prípadne otvorene nosiť zbrane, avšak aj napriek tomu im je vo všeobecnosti udelovaní štatút vojnového zajatca.

Štatút VZ nezahŕňa neozbrojených nevojakov zajatých počas vojny; títo sú chránení Štvrtou Ženevskou Konvenciou a nie Treťou.
Zaobchádzanie s vojnovými zajatcami môže závisieť na zdrojoch, sociálnych postojoch a politike vlád a zainteresovaných armád. Napríklad v Druhej Svetovej Vojne sa so sovietskymi zajatcami fašistického nemecka často zaobchádzalo brutálne, pretože boli považovaní za menejcennú rasu. Oproti tomu, vojnoví zajatci s krajín západných spojencov ako USA, Veľká Británia a Kanada boli vystavení zaobchádzaniu bližšiemu k pravidlám Ženevskej Konvencie.
Kontrastne, zariadenia pre vojnových zajatcov v spojeneckých zemiach ako USA, Veľká Británia a Kanada obyčajne spĺňali všetky podmienky Ženevskej Konvencie a často boli podľa slov samotných zajatcov komfortnejšie ako ubytovacie zariadenia ich vojska. Tento prístup bol prijatý na základe myšlienky, že dobré zaobchádzanie s vojnovými zajatcami znamenalo zdravú a ochotnú pracovnú silu pre odvetvia s nedostatkom pracovníkov ako napr. farmy a pod. v súlade so Ženevskou konvenciou.

Rovnako existovali prínosy v nižšej pravdepodobnosti útekov, ktoré by spôsobovali narušenie táborového života. Príjemné podmienky taktiež uľahčili a sproduktívnili vypočúvanie vojenského presonálu. Okrem toho sa v radách nepriateľa rozšírili informácie o podmienkach v zajateckých táboroch USA, čo uľahčilo vzdávanie sa a to pomohlo ďalším spojeneckým úsiliam bez zbytočných strát.

Silný tlak z radov obyvateľstva spojeneckých národov na dodržiavanie a posilnenie týchto humánnych prístupov voči vojnovým zajatcom spôsobil v radách spojeneckých síl zvýšenie morálky, keďže získali morálnu superioritu nad nepriateľom tým, že presazdovali humánne zaobchádzanie so zajatcami. Fakt, že vyššie spomenuté národy nikdy neutrpeli inváziu nepriateľských síl na svoje vlastné územie pomohol predísť ich nepriateľstvu voči zajatcom na rozdiel od Sovietskeho Zväzu.
Spojené Štáty Americké používajú termín nepriateľský vojnový zajatec (NVZ) pre nepriateľské sily a termín vojnový zajatec používa pre svoje vlastné sily.

Alternatívne Definície
Niektoré skupiny definujú pojem vojnový zajatec v súlade so svojimi vlastnými vnútornými politikami a podľadom na svet. Keďže sú špeciálne práva vojnových zajatcov poskytnuté vládami výsledkom multiratelárnych dohôd tieto definície nemajú žiadny právny efekt a tí, ktorí sa dožadujú svojich práv pod týmito definíciami by boli právne považovaný za zločincov. Napriek tomu je nutné poznamenať, že vo väčšine prípadov sa tieto skupiny takýchto práv nedožadujú.