referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hortenzia
Štvrtok, 5. augusta 2021
Egypt
Dátum pridania: 30.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: STENIATKOOO
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 395
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 15m 40s
Pomalé čítanie: 23m 30s
 
URBANIZÁCIA A ZROD RÍŠ
Medzi rokmi 10 000 a 8 000 pred Kristom už roľníci osídlili Blízky východ . Prevažne okrúhle domy vytvorili malé dedinky . Archeológovia objavili v zrúcaninách mesta Jericho zvyšky dobre vybudovaných stavieb , pochádzajúcich z roku 8 000 pred Kristom , vo forme veží s vnútornými schodišťami . Iné kmene sa zároveň usadzovali v údolí Nílu . Suchota v týchto oblastiach nútila obyvateľov , aby sa zoskupili popri riekach a zavlažovali údolia : Egypťania údolie Nílu , Mezopotámci údolie Tigridu a Eufratu . Tieto dve oblasti sa nachádzajú na okrajoch pásma nazývaného Úrodný polmesiac . Vďaka prísnej organizácii sa tieto oblasti stali centrom skvelých mestských civilizácií . Nedostatok prvotných surovín , okrem hliny a tŕstia , nútil mezopotámske sídliská rozvíjať obchod s okolitými krajinami . Veľmi skoro sa vyvinula organizácia spoločnosti . Dejiny Mezopotámie sa nerozvíjali priamočiaro . Od roku 3000 pred Kristom sa objavili viaceré mestské štáty a ovládli väčšie alebo menšie územia . Niekedy dali zrod veľmi významným ríšam . Naproti tomu Egypt veľmi skoro utvoril rozsiahli útvar , keď kniežatá Juhu dobyli kraje Severu . Tieto kniežatá prijali titul faraóni , skutoční bohovia za svojho života i po smrti . Napriek bojom o moc krajina zostala zjednotená po dlhé , asi 2 500-ročné obdobie medzi 1.dynastiou okolo roku 3000 pred Kristom a 25.dynastiou neskorej doby okolo roku 600 pred Kristom . V Mezopotámií, „krajine medzi riekami“, Sumeri utvorili ríšu . Založili mesto Uruk ( asi 3700 , 3000 pred Kristom ). V oblasti Sumera sa zrodili nové strediská civilizácie v Lagaši , kde vládol Gudea , a v Ure . Príchod kmeňov rozličného pôvodu a kultúry umožňoval vznik nových viac či menej stabilných ríš . Kňazi v nich získali veľkú moc . Zisťovali vôľu bohov na základe dráhy hviezd , čo podporilo rozvoj astronómie a matematiky v Sumeri , kolíske týchto vied . Nadvládu Sumerov prerušili Akkadi v rokoch 2345 až 2150 pred Kristom , Babylončania v rokoch 1894 – 1595 pred Kristom a Asýrčania od roku 900 pred Kristom . Napokon Peržania založili obrovskú ríšu , ktorá zaberala celú Mezopotámiu od Stredozemného mora po Indus .

KONTAKTY MEDZI EGYPTOM A MEZOPOTÁMIOU
Obe civilizácie , mezopotámska i egyptská , dosiahli rovnaký stupeň rozvoja . Význam nadobúdali úrady , ktoré čoskoro podnecovali používanie písma . Sami vládcovia disponovali zdrojmi krajiny a prostriedkami na ich využitie . Učenci a pisári koncipovali veľkolepé projekty . Problém dopravy materiálov sa ľahko vyriešil plavbou po kanáloch . Sústavné využívanie otrokov , neobmedzenej e lacnej pracovnej sily , ktorá sa dala obnoviť za vojen , umožňovalo budovať gigantické stavby . V priebehu dejín sa vojnové i mierové kontakty rozširovali a zväzky medzi krajinami sa čoraz väčšmi utužovali . Za Novej ríše faraón Thutmose III. podnikol výpravu až k Eufratu . Ustanovil egyptských správcov , ktorí kontrolovali pevnosti . Egyptský spôsob života so svojou záľubou v prepychu sa stal vzorom pre miestnych aristokratov . Egypt neskôr , roku 660 pred Kristom , obsadili Asýrčania a zrúcali Mennofer ( gr. Memfis ) a Veset ( Théby ) . v polovici 4.stor.pred Kristom dobyvateľ Alexander Veľký zlomil vojenskú moc Peržanov , potom vnikol do Egypta a založil mesto Alexandriu ( roku 332 pred Kristom ). Grécka kultúra postupne prenikla do Egypta . V tomto období , ktoré nazývame helenistické , prežívala Alexandria značný rozkvet.

UMENIE PRE VEČNOSŤ
Egyptské umenie sa vyznačovalo v priebehu troch tisícročí pozoruhodnou ustálenosťou : všetky výtvory mali náboženský charakter zameraný na kult mŕtvych . Na druhej strne mezopotámske umenie sa zaujímalo predovšetkým o pozemskú slávu vládcu, ako to dosvedčuje séria sôch Gudeu , vladára Lagaša ( 3.tisícročie pred Kristom ). Stavby v Egypte aj v Mezopotámii vynikali obrovskými rozmermi , ktoré vyjadrovali túžbu stavať pre večnosť . Rovnakú architektonickú štruktúru nájdeme v Egypte na pyramíde aj v Mezopotámii na zikkurate . Z najstarších pyramíd Džosérova pyramída v Sakkáre má podobné stupne ako zikkuraty . Pyramída zabezpečovala faraónovej múmii večný život po smrti . Bola stavaná ako neporušiteľná hrobka a zdala sa nezničiteľná . Naopak , zikkurat neobsahoval nič ; slúžil ako veľkolepý podstavec pre oltár postavený na jeho vrcholci . Architektúra v Egypte bola v podstate náboženská . Zameriavala sa na dva základné typy monumentálnych stavieb : hrobky a chrámy . Surová tehla tvorila prvý materiál používaný na ich budovanie . Okolo roku 2660 pred Kristom architekt Imhotep použil prvý raz kameň na stavby hrobového komplexu kráľa Džoséra v Sakkáre . Takto sa stal „ vynálezcom“ kamennej architektúry . Stavalo sa bez malty , z veľkých kvádrov ukladaných na seba .
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Egypt SOŠ 2.9469 431 slov
Egypt SOŠ 2.9019 3502 slov
Egypt SOŠ 3.0196 208 slov
Egypt SOŠ 2.9376 1340 slov
Egypt SOŠ 2.9526 6909 slov
Egypt SOŠ 2.9498 4641 slov
Egypt SOŠ 2.9595 2860 slov
Egypt SOŠ 2.9700 431 slov
Egypt SOŠ 2.9613 476 slov
Egypt SOŠ 2.9447 656 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.