Japonsko po atómovom útoku

Japonsko 6.-9. 8. 1945 
S použitím novo vyvinutej jadrovej zbrane donútili USA Japonsko ku kapitulácii. 6. augusta zhodil americký bombardér B-29 atómovú bombu na mesto Hirošimu, ležiacu v juhozápadnej časti ostrova Honšú.
O tri dni neskôr bol zriadený ďalší útok, tentokrát na Nagasaki na ostrove Kjúšú.
Po zhodení atómových bômb, ktoré si len v Hirošime vyžiadali 200 000 mŕtvych a viac než 100 000 ranených, si japonský cisár Hirohito vynútil na vojenskom velení súhlas s prímerím a bezpodmienečnou kapituláciou.

Kapitulační akt bol podpísaný 2. 9. 1945 na palube americkej bojovej lodi "Missouri" v Tokijskom zálivu.
Experimenty s atómovou zbraňou v rámci "Projektu Manhattan" začali po vstupu USA do vojny v decembri 1941 (dokončené 8. 9. 1944). Práce prebiehali v bleskovom tempu a 16. júla mohol byť na strelnici v Alamogordu v Novom Mexiku urobený prvý pokusný výbuch. Po kapitulácii tretej ríše 7. mája 1945 zostalo jediným možným cieľom pre prvý úder Japonsko.

Potom, čo japonská vláda odmietla návrh Spojencov a chcela ďalej pokračovať v odporu, siahli Američania k použitiu atómovej zbrane.
Z ostrova Tinian (Mariany) odštartoval 6. augusta 1945 o 02.45 hodín bombardér B-29 "Enola Gay" s atómovou bombou "Little Boy" na palube. Potom, čo prieskumné lietadlá hlásili z oblastí tri uvažovaných cieľov najlepšie poveternostné podmienky nad Hirošimou, zamierila "Enola Gay" k tomuto mestu.
V 08.15 hodín bola bomba zhodená. O 45 sekúnd neskôr už mohla posádka lietadla "Enola Gay" cez svoje ochranné okuliare uvidieť oslnivý záblesk a potom ružový hríbovitý oblak.

V Hirošime zúrila ohnivá búrka, ženiaca sa rýchlosťou 1200 km/h. Tejto ničivej sile padli za obeť takmer všetky budovy. Podobný obraz sa naskytol 9. augusta tiež posádke bombardéru nad Nagasaki. Tentokrát si útok vyžiadal 74 000 mŕtvych a viac než 40 000 ranených.
Rádioaktívne žiarenie spôsobovalo v okruhu jedného kilometru od epicentra istú smrť. Ranení boli ťažko popálení, k ďalším následkom patrila rakovina a vážne zmeny dedičných vlastností.
Ničivé účinky rádioaktívneho žiarenia v postihnutých oblastiach pretrvali desiatky rokov - spôsobovali choroby z ožiarenia a pôrody znetvorených detí.