Hoci vpád nemal pokračovanie v dlhodobejšom konflikte (ako tomu bolo o dve storočia neskôr v prípade bojov s Osmanskou ríšou), v kontexte uhorských dejín (a tým aj slovenských) tvorí významný medzník, ktorý výrazne poznačil jednu etapu vo vývoji uhorskej feudálnej spoločnosti. 1. Európa a Uhorské kráľovstvo v prvej polovici 13.storočia


1.1 Koniec krížových výprav a vznik Mongolskej ríše

Európa v prvej polovici 13.stor. mala charakter politicky nejednotného územia, ktoré však spájalo kresťanstvo, nábožensto a svetonázor, ktoré poslúžilo ako idea na začatie výprav do Sýrie a Palestíny za účelom oslobodenia Svätej zeme a Božieho hrobu od „nevercov“. V 11.stor. obsadili toto územie Turci, dovtedajšia arabská vláda sa neprejavovala netolerantnosťou a fanatizmom¹. Keď sa situácia začala meniť, pápež Urban II. učinil výzvu na uskutočnenie ťaženia do týchto vzdialených končín. Krížovú výpravu chudobných viedol Peter z Amiensu, zúčastnilo sa na nej 12 000 mužov a jej účastníci boli ešte predovšetkým motivovaní pápežovou náboženskou proklamáciou. To už nemožno povedať o výpravách, ktoré nasledovali o storočie neskôr. V poradí štvrtá expedícia vedená Benátčanmi vyrabovala Konštantinopol a dočasne rozvrátila kresťanskú Byzantskú ríšu. V tomto období už boli výpravy na východ vedené z čisto prospechárskych dôvodov (hlavnými iniciátormi boli severotalianske obchodné mestá Benátky a Janov), zamerané na udržanie Latinských štátov, ktoré sa tu po dobytí Jeruzalema konštituovali. K ich zániku došlo v r.1291 po dobytí pevnosti Akko, ale Benátčania už skôr nadviazali obchodné kontakty s egyptskými sultánmi a Janovčania usilovali o obchod s Orientom prostredníctvom čiernomorských kolónií, ktoré tu zakladali. Vzniklo tu niekoľko multietnických miest, kde spolu nažívali Janovčania, Židia, Tatári, Turci, Bulhari. Neznášanlivosť medzi príslušníkmi jednotlivých vierovyznaní, ktorú spôsobili krížové výpravy, tu existovala v obmedzenej miere, pretože pulz každodeného života určoval obchod, pri ktorom sa rozdiely nevyhnutne stierali.
Avšak boj proti nekresťanom sa odhrával aj na druhej strane Stredozemného mora, na Pyrenejskom poloostrove, kde spojené vojská Kastílie, Aragonu, Navarry a Portugalska s úspechom pokračovali v reconquiste Iberu proti moslimom. V r.1235 znovuzískali Cordobu, o tri roky neskôr Sevillu. Na severe sa Nemci, Švédi a Dáni podujali christianizovať Pobaltie, kde sa tamojšie národy stále klaňali pohanským bohom. Za pontifikátu Inocenta III. dosiahol vplyv pápežstva svoj vrchol, ale po jeho smrti (1215) prežívalo už kresťanstvo prvé otrasy spôsobené heretickými učeniami ( Valdenci, Albigenci ).