Avšak za vlády Ondreja II.a na začiatku vlády Bela IV. vrcholila kríza vojenského systému kráľovstva, kedže zvolávanie krajinského vojska mohlo dobra fungovať len vtedy ak sa nekládli väčšie nároky na výzbroj a výstroj radových vojakov, a kým kráľovi patriace hradné a dvornícke majetky boli pomerne veľké. Situácie pred vpádom bola však opačná a aj zlyhala obrana krajiny pred tatárskymi nájazdníkmi.
Do prvej polovice 13. storočia bola sieť hradov a opevnených sídlisk tvorená mladšou skupinou komitátnych hradov (Zvolen-Pustý hrad, Liptovský Starhrad, .. ), malými strážnymi hradmi na pohraničných územiach ( strážne hrady na Považí ), hradmi, ktoré vznikli na ochranu kráľovského majetku, alebo na kontrolu ciest. Osobitným tipom fortifikácie boli refugiálne zariadenia ( Skala útočiska v Letanovciach ) a najneskôr v prvej polovici 13.stor. sa objavujú aj najstaršie šľachtické hrady ( Skalica )24. Vo väčšine hradov ešte aj na začiatku 13.stor. prevažovali zemné a drevené opevnenia, iba väčšie ( významnejšie ) hrady mali kamenné ( murované ) opevnenia. Pred tatárskym vpádom možme bezpečne doložiť na území dnešného Slovenska existenciu týchto hradov ( a hrádkov ) : Beckov, Bratislavský hrad, Bzovík, Čabraď, Čachtice, Červený Kamenň, Fiľakovo, Komárno, Lietava, Nitra, Orava, Plaveč, Pustý hrad, Spišský hrad, Slanec, Starý hrad (Varín), Šarišský hrad, Uhrovec, Vršatec, Zniev, Hlohovec, Soľnohrad, Svinia, Šintava, Starý Tekov, Trenčiansky hrad, Turňa, Zemplín, čo je spolu 28 hradov a nie zanedbateľné množstvo v tej dobe na také malé územie. Na všetkých hradoch boli aj v čase mieru menšie stále posádky. Obranný systém krajiny tvorili aj široké neobývané pohraničné pásma, v ktorých boli strážené krajinské brány v prípade vpádu zatarasované zásekmi.
Po odchode Tatárov z územia Uhorska sa začali stavať nové kamenné hrady, staršie, schopné ďalšej užitočnej existencie boli zosilnené murovanými hradbami, prípadne úplne prestavané a zväčšené. Na jednej strane to bolo zásluhou štátnej politiky, ale v rovnakej miere išlo o iniciatívu majetnejších feudálov, keďže v tej dobe vlastniť hrad a bývať v ňom sa stalo doslova módou. Spomedzi šľachtických rodov, ktoré sa vo väčšej miere podieľali na tejto intenzívnej stavebnej činosti možno spomenúť Abovcov ( s hlohoveckou a ďalšími vetvami ), Balašovcov, Čákovcov, potomkov (vo viacerých vetvách) rodu Hunt Poznan, Forgáčovcov, pánov z Lučenca, Bubekovcov či Bebekovcov-Ákošovcov. Medzi hrady postavené po tatárskom vpáde, a staršie hrady, prestavané v tomto období ( II.