polovica 13.stor. ) na kamenné, prípadne zosilnené hradbami a ďalšou výstavbou možno zaradiť Bojnice, Brekov, Budatín, Čičava, Devín, Dobrá Niva, Hričov, Hrušov, Jelenec, Jelšava, Kamenec, Kamenica, Kapušany, Korlátka, Lednica, Lietava, Ľubovňa, Markušovce, Modrý Kameň, Muráň, Oponice, Pajštún, Plavecký hrad, Považský hrad, Slovenská Ľupča, Šášov, Tematín, Topoľčany, Vígľaš, Vinné, Bačkov, Čeklís (Bernolákovo), Blh, Gelnica, Hanigovce, Holíč, Hrabušice, Jelšava, Lipovec, Starhrad, Michalovce, Čachtice, Obišovce, Ozdín, Plešivec, Posádka, Richnava, Staré, Stropkov, Stupava, Súľov, Širkovce, Tibava, Trebišov. Spolu 54 kamenných hradov v priebehu jedného polstoročia. Ak si uvedomíme vtedajšiu technológiu stavebných prác, ktorá sa odrážala v rýchlosti postupu výstavby hradu ( spomalenej navyšše komplikovanou a pomalou dopravou ), je zrejmé, že demografická situácia na Slovensku sa rýchlo zlepšovala a stabilizovala. Hrady mali výrazne vojenský charakter, prihliadalo sa na dobrú strategickú polohu a prispôsobenie sa terénu. Na výstavbe niektorých hradov sa podieľali aj majstri s cudziny, najmä z Talianska. Z väčšiny týchto hradov ostali dnes už len ruiny, ale v čase keď boli obývané svojími pánmi, tvorili významnú zložku krajiny a plnili viaceré dôležité funkcie v živote stredovekej spoločnosti.

4.2 Doosídľovanie Slovenska

V trinástom storočí ( pesnejšie v jeho závere ) sa v Uhorsku končí proces formovania sa osobitného územnosprávneho členenia kráľovstva v podobe stoličného zriadenia. Hranice a strediská stolíc nachádzajúcich sa na území Slovenska nadväzovali na staršie komitátne zriadenie, ktoré nadväzovalo na hradištné centrá z čias Veľkej Moravy. Niekdajšia Zvolenská veľžupa ( stolica ) sa v polovici 13.stor. rozdelila na vlastnú Zvolenskú stolicu a tri osobitné dištrikty ( turčiansky, liptovský a v r.1271 sa prvý krát spomína aj oravský dištrikt ), na východe popri Spišskej stolici existovala aj osobitná stolica 10 spišských kopijníkov, veľká stolica Abovská sa rozdelila na Abovskú a Šarišskú, menšie pohraničné komitáty ( Šintava, Šaštín, Stupava ) sa začlenili do stolice Nitrianskej a Bratislavskej.
Nielen populačný regres v dôsledku tatárskeho vpádu, ale aj samotný fakt, že na zač.13.stor. ešte nebolo územie Slovenska kompletne osídlené, boli dôvodmi, aby sa tomu tak v priebehu nasledujúceho obdobia stalo. Aj keď doosídľovanie územia dnešného Slovenska bol niekoľkostoročný proces, od polovice 13.stor.