Tak napríklad na území medzi Bratislavou a Modrou pod Malými Karpatmi došlo najmä za tatárskeho plenu (1241) k veľkému vyľudneniu, keď tatári prišli od Považia až do Bratislavy. Z listiny z r.1288 sa konkrétne dozvedáme, že Tatári spustošili územie medzi Veľkou a Suchou Vydricou pri Bratislave a toto územie ostalo od tých čias do r.1280 vyľudnené a neobývané. Takto sa začalo územie medzi Bratislavou a Modrou len od druhej polovice 13.st. a v 14.st. zaľudňovať novoprichádzajúcimi nemeckými kolonistami a v priebehu 13.-15.st. sa úplne ponemčilo27. Táto skutočnosť sa prejavila aj v dlhodobom používaní nemeckých názvov sídel na tomto území a pojmov v odbornej terminológii (poľnohospodárstvo, remeslá ), aj keď sa už nemecký element značne oslabil.
Maďarské názvy dostávajú viaceré dediny v údolí Hornádu (Košickej kotliny ), najmä po tatárskom vpáde, keď sa sem húfnejšie dostáva maďarské obyvateľstvo a keď zakladá niektoré nové dediny alebo osídľuje od základu vyľudnené dediny, ba niektoré dediny dostávajú už maďarský názov aj bez toho, že by sa tam vôbec bývali usadili Maďari. Maďarské obyvateľstvo sa zo strachu pred možnosťou nového tatárskeho útoku (r.1285 dostali sa Tatári až do Šariša) tlačí z otvoreného Potisia do uzavretejších údolí Hornádu a Torysy a ich prítokov28.


4.3 Udeľovanie výsad mestám a mestečkám


Na prelome 12. a 13.stor. sa postavenie miesta a obyvateľov v nich nie veľmi líšilo od (právneho) postavenia obyvateľov ostatných sídel. Rozdiel bol v hospodárskej základni, ktorú v mestách tvoril obchod a remeslá, po tatárskom vpáde však značne ochromené. Zárodky našich stredovekých miest treba hľadať v trhových miestach, ale nie všetký sídla, na ktorých sa konali pravidelné trhy, sa stali mestami. Ako som už spomenul, prvé mestské privilégiá na Slovensku udeľoval Belo IV. ešte pred vpádom. Po roku 1242 sa proces udeľovania výsad značne zintenzívnil a bol to počiatok formovania sa štvrtého stavu, meštianstva, ktoré sa malo stať protiváhou voči kráľovi odbojnej šľachty.
Získaním mestských výsad nadobudla obec právny status mesta, ale jeho charakter (zástavba, stupeň rozvoja obchodu, koncetrácia remesiel, atď., ...) mohol byť značne vzdialený dnešnému chápaniu pojmu stredovekého mesta, v tom zmysle, že bol neúplný. Na opačnej strane, existovali sídla, ktoré vzhľadom na svojou aglomeráciu a celkový ráz by sme mohli považovať za mestá, ale ich skutočné postavenie bolo nižšie (mestečko- oppidum, dedina-villa). To bol príklad povedzme Žiliny. Mesto robili mestom jeho výsady, získané od panovníka, a hradby. Druhý spomenutý faktor sa prejavil aj v používaní terminológie v stredovekých listinách.