Tento kráľ ani po dosiahnutí svojej plnoletosti nedokázal spravovať krajinu, v ktorej rokmi získali moc magnátske kruhy. Ich príslušníci sa často striedali na najvyšších dvorských postoch a postarali sa o rýchle rozkradnutie kráľovských príjmov a majetkov. Kráľ sa s nimi preto niekoľkokrát dostal do ozbrojených konfliktov a v tomto zápase sa opieral o pohanských Kumánov, ktorí zase boli tŕňom v oku cirkvi aj šľachte. V januári 1285 (údajne) na pozvanie kráľa Ladislava IV. vpadli na severovýchodné Slovensko tatárske vojská pod vedením chánov Nogaja a Telebuga, ktorý mali Ladislavovi pomôcť poraziť jeho odporcov z radov šľachty. Tieto vojská spôsobili veľké škody predovšetkým na Spiši, v Šariši a v Abovskej stolici, ale skôr ako stihli zasiahnuť aj na ostatné územie, boli porazené vojskom Omodeja z rodu Aba.
Tatárska hrozba bola však aj naďalej prítomná v pamäti obyvateľov Uhorska. V Obrázkovej viedenskej kronike sa dočítame, že oblasť rozprestierajúcu sa od ľavého brehu Tisy až po Hortobágy obývali Tatári ešte aj v r.1345 42. To ale už bolo v časoch, keď sa veľká svetová ríša na východe začala rozpadať a nebolo ju možné spravovať centrálne. Po smrti chána Chubilaja v r. 1294 sa začali tvoriť menšie samostatné územné celky, akým bol aj chanát Zlatej hordy severne od Čierneho a Kaspického mora. Ten si udržal svoju moc do r. 1480 a pod osmanskou kontrolou pretrval až do 18. stor., ale svetová ríša Mongolov už bola v nenávratne, keďže v r. 1368 bol z Číny vyhnaný posledný mongolský cisár ( začiatok dynastie Ming ) a v r.1410 zrovnali Číňania Karakorum zo zemou.





















6. Záver

Tatársky vpád v rokoch 1241-1242 spôsobil v Uhorskom kráľovstve značné straty na ľudských životoch, obrovské škody v hospodárstve krajiny. Dosah týchto udalostí sa preniesol o niekoľko desaťročí dopredu a stabilizácia situácie si vyžiadala množstvo úsilia všetkých vrstiev spoločnosti. Bol to jeden z príkladov v dejinách, keď sa tragická udalosť stala impulzom k novému rozvoju v postihnutom štáte.
Existencia a história svetovej ríše Mongolov tvorí jednu významnú kapitolu v svetových dejinách a zároveň osobitnú kapitolu v národných dejinách krajiny, ktorej sa nájazdy vojakov tejto ríše dotkli. Sú rozdielne následky pôsobenia Tatárov v ruských krajinách a v Uhorskom kráľovstve, nerovnaká je aj dĺžka obdobia, počas ktorého boli tieto dve územia v bezprostrednom nebezpečenstve a kontakte s nájazdníkmi z východu.