Môžme povedať, že prípadnú veľkú schizmu, k akej došlo v závere 13.stor., pomohli odvrátiť pre Rím kompromisné žobravé rády, dominikáni a františkáni a učenci scholastiky ( Peter Abelard, Jan Scotus Eurigena, Tomáš Akvinský ), ktorí sa snažili sprístupniť a prispôsobiť myšlienky aristotelizmu (ktorý sa do Európy dostával predovšetkým vďaka arabským prekladom antických filozofov) kresťanskej vieronáuke.
V Európe na počiatku 13.stor., keď len pomaly dochádzalo k formovaniu silných národných štátov, plnili ich vojenskú a admnistratívnu funkciu mestá. Od r.1161 to boli predovšetkým hanzové mestá a mestské republiky na severe Apeninského poloostrova. Lokálne obchodné záujmy týchto miest však nemohli zabezpečiť trvalejšiui stabilitu v európskom priestore, ani o to neusilovali. Prvotný záujem predstavoval obchod a príjmy z neho, ktorému paradoxne napomohol vznik novej silnej centralizovanej ríše v Ázii, ktorá však ohrozovala existenciu štátov na východe Európy 2.
V čase keď križiaci dobyli Konštantinopol (1204) sa ukončoval proces zjednocovania kmeňov a národov Mongolska pod vedením Temudžina (1155-1227), ktorého si zvolili za vládcu a dali mu meno Džingischán , Veľký chán. Takto k nemu, podľa Tajnej kroniky Mongolov v ten deň (v r.1206) prehovorilo kmeňové zhromaždenie: „Chceme ťa urobiť chánom. Keď sa ty, Temudžin, staneš chánom, vyrazíme protivšetkým nepriateľom a privedieme ti ich najkrajšie a najlepšie dievčatá a ženy.“ 3 To bol začiatok mohutnej expanzie Tatárov4 predovšetkým (neskôr) na západ, počiatky vzniku silnej ríše, ktorá mala najprv svoje centrum v severoindickom Karakorame a po zvolení Temudžinovho vnuka Chubilaja za veľkého chána ho tento preložil do Pekingu.
Tatári boli nomádsky národ žijúci v stredoázijských stepiach, kde boli pastviny spoločným vlastníctvom. Postupne sa sformovala vojenská aristokracia, z ktorej vyšiel aj Temudžin. Väčšina obyvateľstva mohla byť v neustálej bojovej pohotovosti bez toho, aby to malo negatívny vplyv na hospodárstvo. Zjednotené kmene upriamili svoju pozornosť najprv na Čínu, ale po vyvrátení Pekingu v r.1215 ju ešte neobsadili natrvalo (učinili tek až za veľkého chána Ogodeja v r.1235). 31.mája 1223 porazili vojská ruského kniežaťa v bitke pri rieke Kalke a v r.1236 sa zoskupilo 150 000 jazdcov na hornom toku Volgy, aby naplnili predsavzatie zhromaždenia členov významných rodov Mongolskej ríše dobyť celý západ.


1.2 Politické pomery v Uhorskom kráľovstve pred tatárskym vpádom

V dvanástom storočí dochádza v Uhorsku k začiatku procesu, ktorý sa v historickej literatúre označuje ako kríza rannostredovekej spoločnosti, vrcholiaca v storočí trinástom za vlády
Ondreja II. Obdobie pred vládou tohoto panovníka bolo naplnené tak vnútornými dynastickými spormi a angažovaním sa v sporoch okolitých štátov, ale najmä zápasmi o zachovanie vnútornej celistvosti Uhorského štátu 5. V tomto storočí sa na uhorskom tróne vystriedalo niekoľko slabých panovníkov, ktorí na trón nastupovali nedospelý a často umierali neprirodzenou smrťou ani nie tridsaťročný.