Vzhľadom na prudký vzrast počtu listín pre svetských prijímateľov v období rokov 1242-1250, dochádza v rokoch 1250-1260 k určitému regresu, ktorý však môžeme považovať za primeraný, pretože v rokoch 1242-1250 šlo aj o vyrovnanie umele pozastaveného prirodzeného vývinového procesu.
32 Výskumu boli podrobené donácie publikované v druhom zväzku slovenského diplomatára (Marsina, Richard.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Obzor, Bratislava 1987 ). 33 „ Cum enim in Seyo nobis et nostris ex divina ut credimus ultione gravis instaret persecutio Tartharoroum et equus noster, qui insidebamus, ylia traheret quasi fessus, idem Andreas ex speciali fidelitatis ardore, quantum in ipso erat, nostram sue preponendo salutem, equum, quem habebat agilem at velocem, nobis tradidit libera voluntate.“ C.d. II, s.294, č.421.
34 Tamže, s.242, č.349.
35 Tamže, s.96, č.143.
36 Tamže, s.387, č.555. Mnohé listiny týkajúce sa nitrianskeho biskupstva Tatári zničili, zaujali aj zoborský kláštor a archív biskupstva vypálili. ( Stránsky, Albert.: Dejiny biskupstva nitrianskeho od najstarších čias až do konca stredoveku. Vyd. Spolku sv. Vojtecha, Trnava 1933, s.142.)
37 Pre nami skúmané obdobie sa v odborenj literatúre najčastejšie uvádza veľkosť jutra od 0,4– 0,9 ha, pri prepočtoch sa obvykle používa hodnota 0,5 ha. Pri popluží bol stredným typom tzv. kráľovské poplužie ( aratrum regale ) v rozsahu približne 120 jutár.
38 Konkrétne sú to tieto dediny (ich dnešné názvy) podľa uvedeného poradia: Nitrianska stolica - Malé a Veľké Bedzany, Solčianky, Chrenovec, Prašice, (Horné) Štitáre, Dvorníky, Krškany, Dvorčany, Krňa, Jelenec. Gemerská - Brzotín, Plešivec, Kameňany, Licince, Štítnik, (Kunova) Teplica, Šomkút (Mikolčany), Ardovo, Bohúňovo. Novohradská - Fiľakovo, Radzovce, Trebeľovce, Šimonovce, Gortva, Strháre, Zlievce, Bušince (Čeláre). Hontianska - Plachtince, Nenince, Kosihovce, Strháre, Sikenica, Dolné Domaníky, Hontianske Tesáre. Trenčianska -Výčapy , Pruské, Bytča, Hvozdnica, Kysuca , Súča. Bratislavská - Jablonec , Pezinok, Skalica. Komárňanská - Mužla, Chotín, Šarkanňovo. Šopronská – Kosihy. Hľadať takýmto spôsobom odpoveď na otázku, ktoré oblasti Slovenska boli najviac postihnuté tatárskym plenom, nemusí byť v mnohých prípadoch relevantné pretože, ako hovorí prof. Vincent Sedlák, ničenie sa nespomína, ak sa spustošené obnovilo bez zásahu kráľovej, alebo inej moci, ale iba vtedy, keď zničená krajina zmenila majiteľa, vydáva sa o tom listina. 39 C.d. II, s.21.
40 Tamže, s.168, č.244.
41 Tamže, s.243-245, č.350.
42 Sopko, s.295.













































8. Zoznam použitej literatúry


Edície prameňov:

Juck, Ľubomír.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku I (138-1350), Veda, Bratislava 1984.
Marsina, Richard.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II.