Výnimkami v tomto smere boli králi Gejza II. (1141-1162) a Belo III. (1173-1196). Keď cez Uhorsko v roku 1189 prechádzali vojská tretej krížovej výpravy vedené cisárom Fridrichom I. Barbarosom, bol kráľ Belo III. na vrchole svojej moci. Výrazne upevnil svoje postavenie na Balkáne dobytím Dalmácie, Belehradu a Braničeva a interesoval sa v domácich sporoch v Haliči. Pôvodný zámer pripojiť sa k výprave s vlastným vojskom nakoniec neuskutočnil, pretože sa dozvedel, že výprava nemá v úmysle iba oslobodenie svätých miest od moslimov, ale aj zmocniť sa Byzantskej ríše, v ktorej Belo III. prežil desať rokov svojej mladosti. Za jeho vlády dosahoval ročný príjem kráľovstva 200 000 hrivien striebra, posilnila sa sila uhorskej mince, čo bolo umožnené najmä rozvojom baníctva. Po jeho smrti však postupne dochádzalo k rozpadu hospodárskej organizácie a oslabeniu kráľovskej moci.

1.3 Rozpad kráľovského pozemkového komplexu za vlády Ondreja II.

Tento proces sa zavŕšil za vlády Ondreja II. (1205-1235), ktorý získal titul až po zápase so svojim bratom Ladislavom III. (1204-1205) a ich súperenie viedlo k posilneniu postavenia veľmožov. Ondrej II. viedol nerozumnú politiku zameranú na podrobenie si balkánskych krajín a územia Haliče, kam uskutonil 17 výprav, ktoré nepriniesli trvalejší efekt. Pripojenie týchto území ku kráľovstvu síce mohlo priniesť korune osoh a posilniť mocenské postavenie štátu, ale bolo uskutočňované príliš zdĺhavo, čo si vyžadovalo nemalé finančné prostriedky. Tieto sa snažil Ondrej získať zavádzaním mimoriadnych vojenských daní a prenajímaním kráľovských prjmov saracénskym (moslimským) a židovským finačníkom. Priazeň a podporu veľmožov si zabezpečoval darovaním veľkých majetkových komplexov osobám z jeho najbližšieho okruhu (akými boli napr. Alexander a Šebeš z rodu Hunt Poznan, predkovia grófov zo sv.Jura a Pezinka6) čím sa dostával do ich závislosti. Tým poškodzoval svoje ale neskôr aj záujmy veľmožov, rovnako záujmy cirkevných hodnostárov čo viedlo k ich svojvôli, ktorá vyvrcholila v čase účasti Ondreja II. na krížovej výprave v rokoch 1217-1218. Po svojom návrate našiel kráľovstvo zpustošené a kráľovské príjmy rozkradnuté. Stav krajiny a nespokojnosť veľmožov prinútili Ondreja vydať zlatú bulu v r.1222, v ktorej sa v písomnej forme zaviazal rešpektovať výsady kráľovských servientov a hradných jobagionov, a v prípade nendodržania ustanovení buly mali týto právo na odpor voči kráľovi.