Kráľ však naďalej pokračoval vo svojej domácej aj zahraničnej politike, čím spôsobil odpor voči vlastnej osobe aj zo strany svojho syna, kraľoviča Bela, ktorý sa ešte za života Ondreja II. snažil revidovať otcove donácie, čo ale vyvolalo nevôľu u veľmožov. S výnimkou ustanovení zlatej buly chrániacich práva veľmožov a šľachty Ondrej zmluvu vôbec nendodržiaval a pokračovalo prenajímanie kráľovských príjmov, cirkevných inštitúcií a kléru. Nátlak na panovníka sa opäť stupňoval, obnovenie buly (1231) si vyžiadala predovšetkým cirkev, z ktorej radov ostrihomský arcibiskup mohol v prípade opätovného nenaplnenia ustanovení zo strany panovníka exkomunikovať. K tomuto aj naozaj došlo (25.februára 1232) a poslednou petrifikáciou práv a poviností panovníka voči šľachte a duchovenstvu bola tzv.berežská dohoda z r.1233. Ňou sa však postavenie a vplyv týchto vrstiev uhorskej rannofeudálnej spoločnosti posilnili do tej miery, že po Ondrejovej smrti bola pozícia jeho energického syna a nového kráľa Belu IV. značne oslabená a kráľovstvo bolo v stave neschopnosti úspešne sa brániť nájazdom bojovných nomádskych kmeňov z východu.


2. Vpád Tatárov do Uhorska


2.1 Nástup Bela IV. na trón

Belo po svojom nástupe na trón sa snažil razantne zakročiť proti stavu, aký v krajine vládol po Ondrejovej smrti. Pokračoval v rozsiahlych revíziách donácií svojho otca, na druhej strane chcel posilniť vrstvu kráľovských servientov a hradných jobagiónov udeľovaním drobných pozemkových majetkov, najmä za vojenské zásluhy. Svoj postoj voči veľmožom prejavovl aj v nariadeniach pre vľemožov doslova ponižijúcich. Zakázal voľný prístup na kráľovský dvor, sťažovatelia museli žiadať o vybavenie svojej žiadosti písomne. V kráľovej prítomnosti sa nesmelo sedieť, z miestnosti v ktorej sa prijímali audiencie nechal kráľ vysťahovať stoličky, ktoré boli následné spálené. Takto si chcel získať autoritu, ale stretol sa väčmi s prejavmi nevôle.
Belo IV. ešte pred vpádom Tatárov povolával cudzincov (najmä Nemcov, ktorí boli pred vpádom usadení najmä v Sedmihradsku a na Spiši), povinných za udelenie pôdy a práv k nej v čase potreby vykonať vojenskú službu kráľovi. Aj keď hlavným zdrojom obživy obyvateľstva bolo hlavne poľnohospodárstvo, rozrastala sa sieť trhových miest, zintenzívnilo sa dolovanie rúd drahých kovov a objavil sa nový prvok v štáte – výsadné mestá. Prvé výsady mestského charakteru dostala komunita hostí v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) už storočie pred vládou Bela IV.