Ľudia sa pred útočníkmi schovávali v kamených kostoloch alebo v lesoch, keď sa vrátili, často našli svoje obydlia rozvrátené, spustošené polia. Začiatkom februára ostalo ešte niekoľko hradov, ktoré sa ubránili nájazdom nomádov. Na Slovensku to boli Bratislavský hrad, Nitra, Komárno, Fiľakovo a Novohrad v Abovskej stolici, v ostatnom Uhorsku to boli Stoličný Belehrad, Ostrihom, Vesprím, Tihaň, Ráb, Pannonhalma, Mošon, Šopron a Vasvár 14. Tatári prenikli Pohroním po Hronský Beňadik, cez Krupinu a Bzovík do Zvolena 15 , a pravdepodobne obliehali aj Banskú Štiavnicu. Na východe vypálili Jasovský kláštor (dozvedáme sa o tom z novuzakladacej listiny prepošstva z r.1255), spišskosobotskí kronikári píšu, že prenikli na Spiš, ktorí plienili. Dozvedáme sa o tom z neskoršie datovaných listín, z ktorých sa dozvedáme o vyľudnených a vypálených dedinách a presunoch obyvateľstva jednotlivých dedín. V Spišskosobotskej kronike sa píše ako „...nastal taký veľký hlad, že matky jedli svoje deti a ľudia boli nútení jesť namiesto múky hlinu z istého vrchu, kde stojí kláštor kartuziánov, lebo spišiaci obohnali vtedy tento vrch múrom, čo sa ešte dá vidieť a tak sa zachránili s deťmi a manželkami pred tatárskymi ukrutnosťami“ 16. Autor levočskej kroniky poznamenáva, že Sasi venovali v roku 1299 toto miesto kartuziánom preto, aby na pamiatku ich záchrany vybudovali kláštor. V ďalšej listine z r.1299 sa hovorí, že sa toto miesto ľudovo nazýva Lapis refugii - Skala útočišťa 17. 3.2.3 Odchod Tatárov z Uhorska

Už v máji (18.) 1241 žiadal Belo IV. zo Záhrebu pápeža o pomoc 18 , ale pápež ho vo svojej odpovedi zo 16. júna utešuje a sľubuje pomoc len v tom smere, že každý kto sa postaví na obranu Uhorského kráľovstva, získa od svätej cirkvi veľké odpustky 19. V listine vydanej v ten istý deň v Lateráne nariaďuje všetkým prelátom, mníchom a klerikom Uhorska, aby svojho kráľa úctivo prichýlili a usilovali sa mu pomôcť 20. Belo žiadal o pomoc aj západných panovníkov, ale nikto mu pomoc neposkytol. Jeho prosby im však pravdepodobne dobre poslúžili ako informácie o možnom blížiacom sa nebezpečenstve. Tak napríklad Fridrich II., nemecký kráľ a rímsky cisár, píše dňa 3. júla 1241 anglickému kráľovi Henrichovi III. o invázii Tatárov, o ktorej má informácie od vacovského arcibiskupa Štefana, vyslanca uhorského kráľa 21. Vieme, ža v tomto období došlo k prudkému poklesu cien sleďov v Anglicku, čo mnohí historici pripisujú na vrub správam o udalostiach na východe kontinentu a následnej panike, keď sa ľudia obávali možných nájazdov Tatárov.