referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Otroci
Dátum pridania: 25.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kleistenes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 166
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 26m 10s
Pomalé čítanie: 39m 15s
 
Úvod
Otroctvo je podmienené zneužívaním jednotlivca alebo celej rasy pri nedostatočnej možnosti brániť sa. Pokiaľ sa ľudia alebo rasy vystavujú nebezpečenstvu, že budú slabí nikto nedokáže povedať, kedy sa znížia k otroctvu. Keď je človek otrokom, nemá slobodu konania; slobodnú vôľu je spútaný a kontrolovaný vôľou a konaním druhých; ako jednotlivec, tak i rasa. Otroctvo nie je podmienkou vzťahujúca sa na žiaden vek alebo ľudskú rasu. Otroctvo bolo prijímaným spoločenským statusom, ktorý mal svoje miesto v sociálnej a ekonomickej štruktúre spoločnosti. Otrokov vnímali ako nástroje ich pánov a pred zákonom nemali žiadne osobné práva. Keďže niektorí páni sa usilovali prejavovať svoju absolútnu moc nad svojím "ľudským" majetkom, niektorí otroci boli vystavení brutálnym krutostiam.

Otrokárska spoločnosť bola spoločnosťou, v ktorej dochádzalo k privlastňovaniu výrobných prostriedkov, ako aj bezprostredných výrobcov – otrokov - otrokárom. Zakladala sa na práci otrokov vyrábajúcich materiálne statky na základe mimoekonomického prinútenia. Vznikla v lone prvotnopospolnej spoločnosti a predchádzala feudálnej spoločnosti. Otroci tvorili v každej spoločnosti základnú časť, ktorá bola na najnižšom stupni v hierarchii obyvateľstva. Bola zložená zo zajatcov, domorodých obyvateľov, zlodejov atď. Vo väčšine krajín tvorili ťažko pracujúcu vrstvu, ktorá rýchlo umierala. Trebalo ich často meniť a vďaka vojnám bol vždy dostatok otrokov. Právne postavenie otrokov sa vyvíjalo rozlične vo všetkých starovekých štátoch. Niekde sa mali lepšie ako slobodné obyvateľstvo čiže roľníci, ale naopak v Grécku predstavovali iba vec, s ktorou si majiteľ mohol robiť čo chcel. Postupne sa začali otroci búriť, ale väčšinou to dopadlo v ich neprospech.

Staroorientálne štáty
Spoločenský základ štátov východného typu tvorili dve hlavné triedy- otrokári a otroci. Postavenie týchto tried však nebolo totožné s postavením analogických tried v antickej spoločnosti. Z hľadiska spoločenského postavenia medzi slobodnými a otrokmi nejestvovali natoľko ostré rozdiely ako v antickom svete: vzhľadom na špecifický charakter štátov východného typu oblasť práv príslušníkov vládnucej triedy bola zmenšená o politické práva a v pomere k panovníkovi aj slobodné obyvateľstvo malo v istom zmysle postavenie otrokov a na druhej strane otrokom sa priznávali určité, i keď obmedzené, osobné a majetkové práva. Otroci vo východných štátoch boli síce považovaní z hľadiska práva za veci, bolo ich možné kupovať a predávať, prenajímať, prípadne uzavierať ohľadne nich ďalšie právne úkony a za ich usmrtenie, resp. ublíženie na zdraví vznikala iba obdobná povinnosť ako pri zničení alebo poškodení veci, v porovnaní s antickými otrokmi však mali lepšie postavenie. V Babylone a v Egypte mohol mať otrok svoju rodinu a mohol uzavierať manželstvo aj so slobodnou osobou. V Babylone v niektorých prípadoch otrokovo potomstvo bolo slobodné. Mohli mať aj majetok, na časť ktorého mali ich deti, ak boli slobodné, dedičské právo. Vo východných štátoch malo veľký význam štátne otroctvo v súvislosti s výstavbou zavlažovacích zariadení a inými veľkými stavebnými podujatiami, ako aj v súvislosti so zaužívaným spôsobom odmeňovania úradníkov a vojakov, ktorí dostávali za svoju službu pôdu spolu s otrokmi, ktorí ju obrábali.

Otroci nepracovali na súkromných pozemkoch alebo dieľňach (ako v antike), ale boli spoločným vlastníctvom vládnucej triedy resp. občiny. Otroci netvorili hlavnú pracovnú silu - tú tvorili slobodní chudobní občania. V Číne otroci pochádzali z domáceho obyvateľstva z rodín popravených zločincov. S víťaznými vojnami Novej ríše pribúdalo v Egypte aj vojnových zajatcov- otrokov. Neboli však celkom bezprávni a ich sociálne postavenie bývalo často lepšie ako niektorých slobodných občanov, o čom svedčia prípady predaja seba do otroctva. Vojnoví zajatci boli predovšetkým otrokmi chrámu. Majiteľmi otrokov sa v dobe Novej ríše stávali aj príslušníci nižších tried, remeselníci, drobní poľnohospodári, ba i vojaci. Z asýrskych obchodných dokumentov sa dosť často dozvedáme o existencii otrokov. Vyplýva z nich, že domorodci slúžili často ako otroci v domácnostiach asýrskych kupcov. V tejto dobe bola významná predovšetkým inštitúcia tzv. dlžného otroctva. Podľa klauzúl obsiahnutých v dlžných úpisoch musel totiž dlžník „vstúpiť“ v prípade, že nesplatil svoj dlh včas, do domu svojho veriteľa a stával sa tak dlžným otrokom. Mali pomerne voľné právne postavenie, proti tomu však svedčia zmienky o krutých zohavujúcich trestoch platných len v prípade otrokov. Mnoho zmienok je o útekoch otrokov z moci ich vlastníkov.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.