Aký bol však charakter a štruktúra trójskeho osídlenia? V celej tejto práci je pod názvom Trója chápané sídlisko mestkého charakteru. Ale Trója ako významné stredisko so značným počtom obyvateľov, nemohla existovať bez dostatočne silného hospodárskeho zázemia. Podľa výsledkov novších výskumov sa čoraz zreteľnejšie ukazuje, že počas doby bronzovej existoval v severozápadoanatólskom priestore celý rad ďalších sídlisk. Trója vďaka svojej jedinečnej strategickej polohe, obdivuhodnej veľkosti a prosperite tvorila prirodzené centrum celej oblasti. Môžeme sa celkom odôvodnene domnievať, že Trója bola sídelným mestom určitej vyššej organizačnej jednotky - akéhosi kráľovstva. Je to veľmi pravdepodobné, ak sa pozrieme na údaje v Homérovi, chetitské pramene, a nie v poslednom rade aj na všetky okolité civilizované oblasti - Egeidu, centrálnu Anatóliu, Levantu, kde všade existovali sídliská mestkého (príp. palácového) charakteru ako strediská väčších oblastí. Podobný systém možno preto per analogiam predpokladať aj pre severozápadnú Anatóliu. Z chetitských prameňov sa dozvedáme aj o vzniku a pretrvávaní viacerých malých štátikov v západoanatólskom priestore, podobných ako musel byť ten trójsky. No presne lokalizovať ich centrá a vymedziť ich vzájomné hranice zatiaľ nie je možné. Predsa len, narážame na obmedzenia plynúce zo skutočnosti, že doteraz bolo (s výnimkou Tróje) venované tejto perspektívnej oblasti len málo archeologickej pozornosti. Podobne, ak nie ešte horšie, sme na tom aj pri pokusoch o identifikáciu trójskeho obyvateľstva. Hoci otázka etnickej príslušnosti starovekých národov patrí medzi najpríťažlivejšie a najprovokujúcejšie otázky historického bádania, archeológovia sa k nej len neradi vyjadrujú. Z pochopiteľných príčin - charakter zachovaného svedectva, ktoré nám dnes stojí k dispozícii, takmer viac skrýva ako odhaľuje a na jeho základe nemôže byť otázka etnicity jednoznačne zodpovedaná. Napriek tomu, môžeme na základe archeologického materiálu aspoň rozlíšiť očividné kultúrne zlomy, ktoré sa dajú metodologicky interpretovať prísunom etnicky nového obyvateľstva. Pre neskorú dobu bronzovú boli v Tróji rozpoznané dva zásadné kultúrne zlomy - jeden hneď na jej začiatku (resp. patriaci ešte do strednej doby bronzovej) - prechod Trója V/VI a druhý na jej konci - v období označovanom Tr. VIIb. Ak teda dôverujeme predloženej archeologickej interpretácii, nutne musíme počítať s rozdielnou etnicitou neskorobronzového obyvateľstva Tróje vo vzťahu k ich predchodcom, ako aj novoprišlým nástupcom.