Podobne to dopadlo aj s hodnotením mykénskej keramiky. Jej lokálna produkcia v Tróji je síce neodškriepiteľná (mykénske prvky výzdoby a tvary nádob na lokálnej keramike, analýzy hliny - Knacke-Loy 1994, s.108-9), ale napriek tomu tvorí len nepatrný zlomok z celkového množstva tu zastúpených druhov /Korfmann 1996, s.30/. Pritom všetkom, v minulosti zostávali bokom záujmu indície, ktoré ukazovali opačným - anatólskym smerom. Jednou z nich je samotné opevnenie, ktoré v systéme svojho prevedenia (obranné priekopy, veže, nadstavba z nepálených tehál) nachádza paralely skôr v Anatólii, ako v Egeide /Korfmann 1995, s.81/. Žiarový pohrebný rítus trójskeho obyvateľstva v neskorej dobe bronzovej (pohrebisko v asi 500 m južne od akropoly a pohrebisko v Beşikskom zálive) rovnako naznačuje jeho anatólske kultúrne pozadie /Korfmann 1996, s.30/. Nastal čas nazrieť pri skúmaní vzájomných vzťahov Tróje a Anatólie v neskorej dobe bronzovej aj k jej najväčšiemu súčasníkovi v Anatólii - Chetitskej ríši. V rôznych chetitských písomných prameňoch z rôznych období sa môžeme stretnúť s menami krajín Viluša, Vilušija a Taruiša. Ich podobnosť s Íliom (= Trójou) je zjavná. Napriek tomu, vzťah týchto troch miest navzájom zostáva nejasný. Meno Viluša sa vyskytuje viackrát v rôznych súvislostiach. Vilušija a Taruiša sa spomínajú len v jednom dokumente, a to navyše obe spolu a hneď za sebou. Ide o anály veľkokráľa Tutchalijaša (II.?), ktorý opisuje svoju úspešnú výpravu proti koalícii Aššuva, ktorú rozdrvil, v nej združené krajiny vyplienil a ich obyvateľstvo deportoval. Dve posledné krajiny! z jeho zoznamu sú práve Vilušija a Taruiša (popri iných krajinách zo západnej M. Ázie). Do vlády rovnakého panovníka spadá aj zmienka o Viluši. Údaje vzťahujúce sa k nej ale stoja v úzkom protiklade k údajom análov o Vilušiji a bránia tak vzájomnému stotožneniu oboch krajín (viď aj kapitola Trójska vojna). Hoci, z lingvistického hľadiska nestojí podobnému aktu nič v ceste (Güterbock 1986, s.35). Neujasnený zostáva aj vzťah Vilušija - Taruiša. V oboch príadoch sú uvedené logogramom pre „krajinu“, preto ťažko prijať predpoklad vyslovený niektorými autormi Vilušija = Ílion = samotné mesto, Taruiša = Trója/Tróas = celý región v okolí mesta /Güterbock 1986, s.40/. Do Anatólie jednoznačne smerujú aj nedávne nálezy sošky orientálneho bôžika (z areálu v Dolnom meste), ale hlavne bronzového pečatidla objaveného vnútri domu stojaceho na trójskej akropole (obe z r.1995). Pečatidlo, pochádzajúce z vrstvy datovanej do obdobia Tr. VIIb1 (príp.