Čo sa týka trójskych spojencov počas vojny, Homér sám v Íliade poznamenal, že sa ich jazyky navzájom líšia (Il. II.803-4, IV 437-8). Tento fakt však ani tak neprekvapuje, spojencov pozháňala Trója zo širokého okolia, a tak-či tak nám rôznorodosť ich jazykov o tom trójskom nič nepovie. Vo svetle všetkých nálezov a indícií, ktoré nám dnes stoja k dispozícii, sa mi Trója neskorej doby bronzovej javí síce ako anatólska, ale v podstate svojbytná kultúra, ťažiaca zo svojej výhodnej polohy na hranici troch svetov a spájajúca v sebe rôzne ich prvky. MEDZINÁRODNÝ OBCHOD TRÓJE VI-VII
Trója akoby bola už svojou polohou predurčená zohrávať dôležitú úlohu pri prenose duchovných, ale aj hmotných produktov ľudského snaženia medzi Európou a Anatóliou, Egeidou a Čiernomorím. Podstatnú úlohu pri kontaktoch priestorovo aj kultúrne vzdialených civilizácií zohrával v tejto časti sveta počas celej doby bronzovej predovšetkým obchod! Rozvinuté obchodné spojenia, ktoré dosiahli v neskorej dobe bronzovej pozoruhodný rozkvet a hustotu, nemohli Tróju obísť. Práve naopak, na tomto mieste sa zbiehali viaceré z dôležitých obchodných ciest vtedajšieho sveta. Nie je nám dnes celkom jasné, ako tento obchodný systém fungoval, ale podľa nálezov mykénskej keramiky rozšírených v celom východnom a centrálnom Stredomorí sa celé obdobie neskorej doby bronzovej javí ako čas dominancie mykénskeho obchodu. V každom prípade, aj Trója sa dokázala vo vtedajšom svete obchodu pevne usadiť a plne z neho ťažiť. Jej výnimočná poloha jej k tomu núkala tie najlepšie možnosti. Nech už bola samotná organizácia obchodnej výmeny hocijaká, Trója z nej očividne bohatla. V zásade prichádzajú do úvahy dva spôsoby, akým sa mohla diaľková obchodná výmena realizovať:
1) Cudzí obchodníci priniesli svoj tovar do Tróje, tu ho predali, a ďalej s ním (samozrejme s nemalým ziskom) obchodovali už len Trójania
2) Trója bola len záchytným bodom (niečo ako karavánová stanica) pre cudzích obchodníkov, ktorí sami ďalej pokračovali v ceste so svojím tovarom
Ale aj v takomto prípade museli obchodníci prichádzajúci zo západnej Anatólie prejsť na svojej ceste do Európy mestom, pričom boli nútení využiť trójsku pohostinnosť, služby a hlavne kompy, ktoré jediné ich mohli prepraviť na druhý breh. Je len samozrejmé, že časť ich bohatstva pripadla za poskytnuté služby Trójanom. Nie inak tomu bolo aj v prípade námorníkov plaviacich sa z Egeidy do Čiernomoria, pretože v tomto smere im príroda vonkoncom nebola naklonená. Zato ale opäť plným priehrštím žičila Trójanom. Tróada je totiž známa ako veterná krajina.