Pozrime sa teraz bližšie na samotný obchodný tovar, ktorý našiel svoju cestu do Tróje, alebo cez Tróju len prechádzal do svojich konečných destinácií. Medzi rozpoznateľné importy zo staršej fázy Tr. VI sa zaraďujú nálezy gréckej stredoheladskej keramiky (Mattpainted Ware) /Blegen 1963, s.141/. Z mladších období neskorej doby bronzovej do tejto kategórie patria nádoby z mínojskej /Popham 1988, s.222/, cyperskej a predovšetkým mykénskej keramiky. Ďalším dôležitým obchodným artiklom boli nepochybne kovy a vzácne nerasty - zlato (priamo z Tróady, alebo z Kolchidy), meď (zo severného Turecka alebo Strednej Ázie), cín - dovážané často z veľkej vzdialenosti (predpokladajú sa dokonca Čechy, príp. Stredná Ázia), karneol (z Kolchidy), jantár (z baltickej oblasti) /Korfmann 1995, s.181/. Doklady obchodnej výmeny Tróje s oblasťami centrálnej Anatólie obývaných Chetitmi zatiaľ nepoznáme. Tu si však musíme uvedomiť, že archeologicky môžeme zachytiť z bývalej rozmanitosti len nepatrný zlomok. Nenávratne nám napríklad uniká materiál z organických látok. Pritom obchod s organickými predmetmi musel tvoriť nemalú časť celkového objemu obchodnej výmeny medzi významnými civilizačnými strediskami neskorej doby bronzovej (látky, šatstvo, obilie, maste, oleje atď). Rovnako nám často unikajú aj zdroje dôležitých surovín, pretože nie sme schopní odhaliť všetky ložiská využívané v minulosti. Pritom obchod s nerastnými surovinami sa podieľal na obchodnej výmene doby bronzovej azda najväčšou mierou. Nespočívajú náhodou aj príčiny nami vnímanej absencie vzájomných trójsko-chetitských obchodných vzťahov práve v týchto obmedzených možnostiach archeológie?
Po predstavení importov nájdených v Tróji by sme sa však mohli oprávnene opýtať, či existovalo niečo, čo mohla okolitému svetu sama na oplátku ponúknuť? Odpoveď na túto otázku nie je ľahká. Pokiaľ mi je známe, predmety dokázateľne trójskeho pôvodu sa zatiaľ nepodarilo nájsť v žiadnom z významných obchodných centier vtedajšieho východného Stredomoria. Táto skutočnosť sama o sebe ale ešte nemusí znamenať, že trójsky vývoz bol nulový (podobne ako u Chetitov). Práve zbožie podliehajúce skaze mohlo tvoriť tovar, ktorí ponúkali na predaj samotní Trójania. Nie je to len také vykonštruované a nepodložené tvrdenie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Veď si spomeňme na početné nálezy praslenov, svedčiace o rozvinutej textilnej výrobe vtedajšej Tróje. Kvantá nájdených praslenov dovoľujú oprávnene predpokladať, že tunajšia výroba nebola orientovaná len na domáci trh, ale predovšetkým na export. Trójske látky a šatstvo boli možno svojho času žiadaným artiklom vtedajšieho sveta.