Ďalším z možných exportných artiklov Tróje v neskorej dobe bronzovej mohli byť kone, ktorých chovom bola známa už Homérovi. Kone začali byť v tomto období zapriahané do vojnových vozov, čím vznikol dopyt po vhodných plemenách. Viaceré antické literárne pramene tiež spomínajú ich značnú hodnotu pre uvedené obdobie. A práve v čase Tróje VI/VII došlo aj podľa archeologických nálezov k akémusi „boomu“ chovania koní (ako to dokladajú početné konské kosti, predtým v Tróji neznáme, príp. len ojedinele vystupujúce) /Zangger 1995, s.83/. Pokúsil som sa teda opísať pravdepodobné zdroje trójskeho bohatstva a spôsoby, akými ich Trója mohla využívať vo svoj prospech. No jej bohatstvo a prosperita prinášali so sebou aj temné stránky. Budili totiž závisť blízkych i vzdialenejších susedov a ich túžbu zmocniť sa Tróje násilím. Jasnou rečou o tom hovoria masívne hradby, ktoré mala už najstaršia osada na Hisarliku, a ktoré boli v priebehu trójskej histórie mnohokrát zväčšované a opravované. Signál toho, že Trójania sa cítili ohrození a považovali za nutné svoje mesto chrániť. Archeológia však ponúka dôkazy, že nepriatelia sa nenechali trójskymi hradbami od svojich úmyslov odradiť. Trója bola niekoľkokrát dejiskom vojen a niekoľkokrát si to mesto odnieslo svojim zničením. O tom však už bližšie v nasledujúcej kapitole. ZÁVER

Slovo Trója vždy predstavovalo pojem vo svete archeológie egejskej doby bronzovej. Každý výskum, ktorý sa na tejto „osudovej hore archeológie“ uskutočnil, posunul archeologickú vedu a zároveň naše poznanie o krok dopredu. Nie inak je tomu aj dnes. Archeológovia sa po päťdesiatich rokoch od skončenia posledných Blegenových vykopávkových prác do Tróje opäť vrátili. Tentokrát s najmodernejšou technikou, dúfajúc nájsť odpovede na celý rad nových otázok, ktoré medzičasom vyvstali. Na pár stranách tejto práce som sa pokúsil podať to najnovšie a najzaujímavejšie, čo so sebou obnovené výskumy priniesli. Mnoho sa v ich svetle v porovnaní s našimi dovtedajšími vedomosťami zmenilo. Opäť raz platí, že Trója zaujíma popredné postavenie v rámci archeológie východostredomorského regiónu, a opäť stimulujúco pôsobí svojimi novými objavmi na rozvoj bádania v tejto oblasti. No na záver považujem za osobitne dôležité zdôrazniť niečo, čo zostáva očiam bežného návštevníka Tróje skryté. V pozadí náročných archeologických a rekonštrukčných prác, smerujú aktivity súčasného vedenia trójskeho výskumu k ešte vyšším métam. Nemálo času, energie, a schopností si totiž vyžaduje zabezpečenie ďalšej existencie a ochrany Tróje v prostredí, ktoré ju bezprostredne obklopuje.