Od toho dňa bol osud dynastie Romanovcov bezprostredne spätý s týmto šarlatánom.
A nie len osud kráľovskej rodiny ale aj osud celého Ruska.Rasputin sa stal kráľovniným dôverníkom. A cárovná bola ženou, ktorá mala veľký vplyv na svojho manžela, a tým pádom aj na dianie v Rusi.

Už v prvých mesiacoch po vypuknutí prvej svetovej vojny sa cárovná usilovala zapojiť Rasputina nepriamo aj do riešenia závažných štátnických, vojenských a hospodárskych problémov. Pokladala ho za bohom poslaného radcu a „priateľa“. Týmto posledným titulom ho označovala aj v korešpodencii s mužom. Naivne si predstavovala, že otec Grigorij, ako mužík preklenie obrovskú priepasť medzi panovníkom a ľudom, ktorá sa následkami vojny
ešte väčšmi prehĺbila. Jeho drsné spôsoby oceňovala ako úprimnosť, spontánnosť
a zaprisahávala manžela, ktorý nebol vždy nadšený Rasputinovými radami, aby ho počúval, argumentujúc, že tohto človeka im poslal boh. „Ver iba otcovi Grigorijovi! Buď pevný a spoľahni sa na radu nášho priateľa!“ „Daj sa viesť Bohom a otcom Grigorijom“- to sú výzvy, ktorými sa hmýri kráľovnina korešpondencia s mužom z vojny. Alexandra dokonca verila, že jej svätec ovláda prírodné sily. Na jeseň roku 1915 ho vážne požiadala, aby modlitbami odstránil hmly, ktoré ruským vojskám bránili rozvinúť vojenské akcie. Rasputin to prisľúbil.

Cár sa napokon dostal pod vplyv hysterickej, bigotnej ženy. Obával sa o jej zdravie. Nervové záchvaty, ktoré sa oficiálne označovali ako záchvaty srdcovej slabosti sa opakovali.
Najbližší spolupracovníci Mikuláša II., členovia vlády a vysokí štátni úradníci sa báli odmietať desiatky prosebníkov, ktorí prichádzali k nim s povestnými odporúčajúcimi lístočkami od Rasputina. Ten sa nepridržiaval rád svojich manipulátorov z radov petrohradskej aristokracie, ale zastával triezve názory, v podstate zhodné s túžbami mnohých jeho krajanov.

V tomto období mal už Rasputin takú moc, že zasahoval priamo do vojnových akcií, do priebehu ofenzív! Občas však svojim stanoviskom nahrával aj druhej strane, a preto sa po Petrohrade klebetilo o jeho spojení s nemeckým generálnym štábom. Skutočne vystríhal pred haličskou ofenzívou, predpovedal, že sa skončí neúspechom. O to väčšmi si znepriatelil generála Alexejeva, náčelníka generálneho štábu, ktorý musel poslúchnuť kráľov rozkaz na zastavenie skvele sa rozvíjajúcej ofenzívy v Haliči. Netušil, že sa cár sa so všetkým, o čom sa v Mogiľove radí, zdôveruje v listoch svojej žene, a to nielen s vyslovene vojenskými problémami. Napĺňa ich aj svojskými informáciami o ľuďoch, ktorí ho obklopujú.