(za vhodných podmienok) aj dendrochronológie. Otázne ale je, do akej miery sú nám najnovšie archeologické datovacie metódy schopné pomôcť pri stanovení dáta trójskej vojny ???! Pretože hlavný problém spočíva v metodologickom prístupe. Musíme si položiť otázky: Odohrala sa trójska vojna v skutočnosti, alebo je len výplodom Homérovej fantázie? A ak aj áno, ktorú s početných trójskych vrstiev môžeme stotožniť s Trójou Homérových eposov?
Už od čias Schliemannových výskumov je jasné, že Trója bola zničená mnohokrát. A viackrát možno jej zničenie dokonca jednoznačne pripísať na vrub nie prírode, ale ľuďom. Ale rozpoznať, ktoré etnikum je zodpovedné za deštrukcie, to je často nad sily archeológie. Nebyť Homéra a jeho eposov, je otázne, či by vôbec niekto z archeológov prišiel na myšlienku pripísať niektorú z trójskych deštrukcií mykénskym Grékom. Pre Schliemanna reprezentovala homérsku Tróju mohutná spálená vrstva, v ktorej objavil zvyšky opevneného mesta a niekoľko vzácnych pokladov (dnes označená ako Trója IIg, o. 2500 pr.n.l.). Už Dörpfeld však zistil, že to ani pri najlepšej vôli nie je možné akceptovať, pretože v tom čase ešte nestáli v Grécku žiadne mykénske paláce. On sám stotožnil Tróju, o ktorú viedli vojnu achájski hrdinovia, so šiestou vrstvou na Hisarliku (Trója VI). V tridsiatych rokoch nášho storočia sa vrátili do Tróje archeológovia pod vedením Blegena, ktorý prišiel s novou teóriou. O autentičnosti trójskej vojny síce ani v najmenšom nepochyboval /Blegen 1963, s.20/, ale nemohla sa odohrať v čase Tróje VI (pretože táto zanikla pri zemetrasení), lež neskôr. Blegen predpokladal, že našiel dostatočný dôkazový materiál v podobe indícií svedčiacich o dlhom obliehaní a násilnom zničení (zastavanie takmer všetkej v minulosti voľnej plochy na akropole novými domami, prítomnosť veľkého množstva objemných skladovacích nádob takmer v každom dome, ničenie ohňom, niekoľko ľudských pozostatkov), a stotožnil homérsku Tróju s vrstvou VIIa /Blegen 1963, s.161-162/. Túto katastrofu datoval do obdobia okolo r.1260 pr.n.l., príp. ešte o niečo skôr /ibid. s.163/. No väčšina archeológov vyjadrila svoj nesúhlas s jeho datovaním a posunula čas zániku Tróje VIIa k roku 1200 pr.n.l. Ani po Blegenových výskumoch neutíchla diskusia okolo Tróje VI ako o homérskom meste. Blegenov výklad jej zániku pri zemetrasení bol čoskoro spochybnený, a možnosť zničenia nepriateľským útokom opäť nadhodená /viď napr. Easton 1985, s.190-191/. Tak sa tu bok po boku ocitli naraz hneď dvaja adepti na pozíciu homérskej Tróje - Tr.