referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Trójska vojna - Mýtus a skutočnosť
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 577
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Nebudem príliš prehánať, keď poviem, že za popularitu, ktorej sa Trója tešila v antike, stredoveku aj dnes, vďačí Homérovým eposom. Jeho veršované podanie vojny, ktorú viedli o krásnu Helenu Achájci proti Trójanom, nadlho predstavovalo jeden z mála zdrojov informácií o vzdialených heroických časoch. Nakoniec, nebyť Homéra, ani Schliemann by nehľadal a nenašiel Tróju. Dnes by sme mali na archeologickej mape na jej mieste v najlepšom prípade len jednu z ďalších bezmenných lokalít. Homérova Íliada a Odyssea však vznikli a pretrvali veky. Tvorili bezodný zdroj inšpirácie pre antických filozofov, literátov, stredovekých románopiscov, novovekých učencov, či dnešných klasických filológov, historikov a archeológov. Zároveň ich nemalou mierou využívali starovekí i stredovekí „politici“, ktorí na ich podklade odvodzovali svoj pôvod a svoje „historické právo“ vládnuť (perzskí králi, Alexander Veľký, Rimania, križiaci, ale aj Osmanskí Turci!). Pre archeológiu majú Homérové eposy hneď niekoľkoraký význam. Okrem už spomenutej zásluhy o objavenie Tróje, slúžia (pri patričnej dávke opatrnosti) aj na dokreslenie našich predstáv o vojenstve, geografii a spoločnosti v neskorej dobe bronzovej (príp. aj v archaickom období). Zároveň už dlhý čas pôsobia na diskusiu o chronológii týchto čias. O presný výpočet odohrania sa trójskej vojny sa pokúšali už antickí Gréci. A dospeli k pozoruhodným výsledkom. Ako východisko použili staršiu grécku tradíciu, ktorá kládla trójsku vojnu 60-80 rokov (alebo dve generácie) pred návrat Heraklidov (Dórov) na Peloponéz. A dátum dórskej invázie sa dal stanoviť pomocou spartských kráľovských rodokmeňov, siahajúcich hlboko do minulosti (až do čias príchodu Dórov). Skombinovaním týchto dvoch prístupov dospeli však starovekí Gréci k rôznym výpočtom, pohybujúcich sa medzi rokmi 1334 a 1135 pred n.l. /Blegen 1963, s.162-163/. Niet divu, pretože rodokmene neuvádzali presnú dĺžku vlády jednotlivých panovníkov. Bolo nutné spoľahnúť sa len na odhady trvania jednej generácie. V závislosti od odhadnutého počtu rokov (medzi 30 až 40 rokov pre jednu generáciu) sa prirodzene líšili i dosiahnuté konečné výpočty. Dnešné možnosti datovania, ktoré ponúka archeológia, sú nezávislé na Homérových eposoch. Jednotlivé neskorobronzové trójske vrstvy možno vďaka tunajším nálezom mykénskej keramiky dať do súvisu s mykénskymi strediskami v samotnom pevninskom Grécku. Pomocnú roku ponúkajú aj prírodné vedy - umožňujú datovanie pomocou C14 metódy, príp.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.