Úvod
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Základné práva a slobody sú nezadateľné, neodcudziteľné a nezrušiteľné. Listina základných práv a slobôd

Nikdy sa nemá hovoriť nikdy. Nikdy nespravím nič také, aby som bol väzňom, za mrežami, zbavený slobody, v ktovieakej spoločnosti. Áno, samozrejme.
Ale koľko väznených, predtým jako sa nimi stali, si to povedalo! Všetci páchatelia sú presvedčení, že práve oni chytení nebudú. Inak by sa predsa tak svojrázne neživili. Ale aby sme nikomu nekrivdili – aj množstvo tých, ktorí sa dostanú do tajto viac než nepríjemnej situácie, do trestného procesu… a skončia v malej miestnosti za mrežami, sa o to môžu „pričiniť“ nešťastnou náhodou.

Dôvodom prečo sme sa zamerali na túto tému nebola honba za senzáciami, ale naopak príbehy skutočných ľudí so skutočnými problémami.
Množstvo ľudí si myslí, že väzenie sa stalo synonymom pre ničnerobenie „za byt a stravu“, pozeranie televízie a útočiskom pre ľudí, ktorí majú konieckoncov istú strechu nad hlavou a je o nich postarané na účet nás všetkých.
Ale táto predstava je naozej len zdanlivá.

Druhy väzníc
Podľa miery ostrahy, uplatňovania bezpečnostných pravidiel a resocializačných programov sa väznice delia na tieto typy: a) s dohľadom
b) s dozorom
c) s ostrahou
d) so zvýšenou ostrahou

Iba súd rozhoduje o tom, do akého typu má byť odsúdený zaradený.
a) Odsúdení majú voľný pohyb v priestore väznice, spálne si môžu zamykať, ale druhý kľúč má samozrejme personál. Po pracovnej dobe môžu nosiť civilný odev a navštevovať s povolením riaditeľa v okolí väznice kultúrne a športové akcie samostatne alebo s doprovodom pracovníka VS. O dobe a priestore voľného pohybu dostanú potvrdenie. Bez dozoru pracujú mimo väznice. Návštevy môžu prijímať bez dozoru jedenkrát za týždeň v dobe určenej vnútorným poriadkom. Jedenkrát za 14 dní im môže riaditeľ povoliť v doprovode návštevy pohyb mimo väznice na 48 hodín. Balíček do 5kg majú právo prijímať jedenkrát za 14 dní.
b) Odsúdení sa pohybujú voľne v priestore väznice. Spálne si zamykajú. Po večierke
sa hlavné dvere ubytovne zamykajú. Vlastný odev môžu nosiť len v dobe návštev, pri športe, bohoslužbách a spoločných akciách mimo väznice. Priepustky dostávajú len tí, ktorým riaditeľ povolí samostatnú dochádzku na pracovisko mimo väznice.
Pri spoločných kultúrnych akciách mimo väznice sa musia zdržiavať v dohľade pracovníka VS. Návštevy môžu prijímať len raz za 14 dní vo väznici spravidla bez dohľadu. Odsúdeným, ktorí už vykonali aspoň 1/3 trestu, riaditeľ môže povoliť raz mesačne voľný pohyb v doprovode návštevy až na 24 hodín. Balíček do 5 kg môžu prijímať raz za mesiac.
c) Odsúdení sa vo väznici pohybujú pod dozorom pracovníkov VS, výnimočne majú pri práci povolený voľný pohyb v priestore väznice. Hlavné dvere ubytovne sú zamykané. Pracujú vo väznici alebo na strážených pracoviskách. Návštevy priebiehajú raz
za mesiac po pracovnej dobe zásadne vo väznici, spravidla pod dohľadom pracovníka VS. Balíček do 5 kg môžu prijímať raz za dva mesiace. Po vykonaní aspoň polovice uloženého trestu môže riaditeľ (len po prejednaní na GR VS) rozhodnúť o prerušení trestu.
d) Odsúdení sa vo väznici pohybujú pod dozorom. Spravidla sú uzamykaní v celách. Pracujú iba na pracoviskách vo väznici alebo v celách. Voľný pohyb po väznici sa im neudeľuje ani pri práci. Pri organizovaných akciách môžu byť v kultúrnych a spoločenských miestnostiach spoločne s inými odsúdenými zaradenými v type D. Návštevy prebiehajú raz za 6 mesiacov po pracovnej dobe, zásadne vo väznici a spravidla pod dohľadom. Balíček do 5 kg môžu prijímať raz za 3 mesiace.
Po vykonaní ¾ trestu môže riaditeľ iba po prejednaní na GR VS rozhodnúť o prepustení trestu.

OBLEČENIE A VÝSTROJNÉ SÚČASTI VÄZŇA

Zoznamy vecí, ktoré môžu odsúdení dostať, sú dlhé a majú množstvo variant podľa pohlavia, veku, pracovného zaradenia a klimatických podmienok. Uvedieme iba na ukážku niektoré položky zoznamu: pracovná košeľa, ľanová košeľa, čiapka, šnurovacie topánky, pracovné nohavice, ľanové nohavice, opasok, vesta bez rukávov, vreckovka, košeľa, riady (3 diely ešusu), pohárik na vodu, obliečka na vankúš, obliečka na prikrývku, plachta, prikrývka, uterák, zimné spodky, tielko, trenírky, utierka, vysoké gumové topánky, chlebník, prešívaný trojštvrťový kabát, termoska, gumový plášť do dažďa, rukavice palčiaky, kukla...
Už máte predstavu?
Väzenský odev (uniforma) je šedomodrý na mimo pracovnú dobu, do práce dostanete čierne monterky. Podobný zoznam, aký sme uviedli vyššie je pripravený pre prácu v továrni, iný zoznam je pre kuchára alebo chorých na lôžkovej ošetrovni alebo v nemocnici atď. Sklad
s výstrojou počíta so všetkým.

Výdaj základných hygienických potrieb a čistiacich prostriedkov :
- na každých 5 osôb sa poskytuje : 1 kefka na blato, 1 kefka na obuv, 1 kefka na šaty,
1 obuvák, 1 box na topánky
- na 1 osobu sa prideľuje : 125 g mydla na mesiac, ženám 2 balíčky vložiek na
1 menštruačné obdobie atď.
Všetky veci musia byť uložené na predpísaných miestach, poriadok sa kontroluje.
Pri nástupoch na sčítacie kontroly si pracovníci VS prezrú, či odsúdení sú čistí, majú vyčistené topánky atď.

Stravovanie väzňov
Všetky jedlá sa varia podľa platných receptúr pre prípravu teplej stravy, rovnaké normy majú v každej civilnej závodnej kuchyni. Jedálny lístok posudzuje hygienik, schvaľuje
ho lekár a riaditeľ. Strava sa ukladá pre kontrolu orgánov dozoru väzenstva v chladničke po dobu 3 dní. Hotovú stravu kontroluje vedúci kuchyne – pracovník VS, ochutnáva
ju každý deň tiež vrchný inšpektor väzenskej stráže - veliteľ smeny. Na ukážku vyberieme len 3 dni:
1 deň : raňajky: biela káva, chlieb, 30 g masla
desiata: veka, tavený syr, mlieko
obed: zeleninová polievka, hovädzie mäso dusené, miešaná zelenina, zemiak
večera: krokety v pretlaku a ryža

2 deň :raňajky: biela káva, chlieb, 30 g masla
desiata: veka, sladký jogurt, mlieko, reďkovky
obed: zelerová polievka, rybie filé na masle, zemiaková kaša a mrkvový šalát
večera: hlávka karfiolu, zemiak, paradajka
3 deň : raňajky: biela káva, chlieb, 30 g masla
desiata: veka, ovocná výživa, mlieko, paradajka
obed: polievka s vajcom, bravčová kotleta, dusený špenát, zemiakový knedlík
večera: rizoto s mäsom a zeleninou, hlávkový šalát
Úteky v 70-tych a 80-tych rokoch - klasické formy
- pilník
V preplnených celách dozorcovia pri kontrole „kukátkom“ vo dverách nevidia na okno
a mreže sú prepilované v relatívne krátkom čase. Väzni potom ale väčšinou nestihnú prekonať vonkajšie oplotenie a betónovú stenu.

- lano
Väzni na celom svete lano väčšinou vyrábajú zo zviazaných plachiet a častí odevu. Laná praskajú, následkom čoho vznikajú fraktúry.

- prebúravanie
Patrónom tejto formy je väzeň Edmond Dantes, alias gróf Monte Christo. Diera v stene v smere „ sloboda“ sa prebúravala na celách alebo na chodbách, kde bývala skrytá napr. za nástenkou s agitáciou za lepšie zajtrajšky.

- prechádzky po strechách
Väzeň sa zviditeľňuje, vidia ho ľudia z okolia väznice. Zo strechy si diktuje : „zavolajte mi advokáta, ministra, novinárov a televíziu, prípadne aj prezidenta“. Demonštrácia končí, keď dostane hlad, začne mu byť zima, a podobne. Všetky konce ale veselé neboli. V roku 1988 väzeň napodobnil filmových hrdinov skokom z jednej strechy na druhú. Síce doskočil a na sekundu sa stačil zachytiť, ale neudržal sa. Pád z výšky tretieho poschodia sa skončil smrťou.

- pri eskorte
Šanca na útek je pár krokov medzi budovou súdu a eskortným autobusom. Paradoxne častejšie sú pritom eskortovaní potenciálni útekári - nebezpečenstvo vzniká
pri rekonštrukciách a súdnych pojednávaniach.

- pod blatníkom
Väzni vyskúšali asi všetky možnosti zachytenia osoby v rôznych skrytých častiach automobilov. K odhaleniu stačí posvietiť si a strčiť zrkadlo pod auto.

- v bedni
Tam kde sa výrobky väzňov balia do bední, občas niekoho napadne nechať sa expedovať von namiesto výrobku. Jeden väzeň si napr. vyrobil špeciálnu bedňu, ktorá bola zamknutá zvnútra, dalo sa v nej dýchať a podobne. Bedňa bola ale expedovaná k fotodokumentácii kriminalistom a väzeň do rúk vyšetrovateľa.
Za slovenskými mrežami
Čo do počtu odsúdených je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou (blízko Trnavy) najväčším žalárom na Slovensku. Mohutný komplex ukrýva vrahov, lupičov a iných násilníkov. Čo sa týka peňazí, zbehlejší väzni bankovky pri sebe ani nedržia. Dávajú ich svojim „lokajom“, ktorí v prípade prezradenia zoberú vinu na seba.

Zvláštne kanály
Záchodové zariadenia, obkladačky, podlahy, lišty v izbách sú vďačnými úkrytmi peňazí aj drog. Fantázii sa medze nekladú. Dozorcovia ich našli aj v krmive pre vtákov. Predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže, okrem bežných kontrol nariaďujú raz za pol roka generálnu prehliadku. Veľký „filcung“ väzni už očakávajú a ťažko ho utajiť. Počas neho prídu síce o časť zakázaných pôžitkov, no nie naveky. Väzenie nie je hermeticky uzavretý priestor. Kanálov, ktorými prúdi neželaný tovar je viacero. Odsúdení majú nárok na balíky. Známym fígľom sú lacné zubné pasty, ktoré možno na konci otvoriť a vtlačiť tam trebárs drogu. Peniaze zase dobrodinci strkajú napr. do papierových vreckoviek.

Medzi rafinovanejšie spôsoby patrí droga na poštovej známke zmiešaná s lepidlom. Nečudo, že balíky s mäsovými konzervami, či nebodaj so soľou a cukrom sú zakázané. Ďalším kanálom sú návštevy. Nepatrné balíčky sa príbuzní snažia postrčiť cez stôl alebo prilepiť ich tam tak, aby si ich neskôr adresát mohol zobrať. Vrecúško zvykne meniť svojho majiteľa „aj ústnou cestou“ - bozkom. A niektorí odsúdení ho prehltnú a k výsledku sa musia prepracovať negustióznym spôsobom, cez vlastnú stolicu.

Vedie rohypnol
Osobitnou kapitolou sú pracovníci súkromných firiem a samotní zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Medzi tými prvými sa nájdu aj takí, ktorí na menej sledované pracoviská prinesú alkohol, prípadne dovolia zatelefonovať väzňom z mobilu. Muži v uniformách môžu sprostredkovať podstatne viac a i samotní funkcionári zboru tvrdia: „Nevylučujeme to“. Na druhej strane otvorene takúto činnosť ani nepotvrdzujú, dôkazy
sa hľadajú ťažko. V hrnčiarovskom ústave žijú aj väzni, ktorí sem prišli ako užívatelia drog. Nie je ich málo, podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže tvoria 21%. Sú to väčšinou mladšie ročníky, ktorých trestaneckú budúcnosť odštartovalo zháňanie finančných prostriedkov na drogy. V súčasnosti sú medzi nimi hitom ťažké sedatíva, najmä rohypnol.
Za jednu tabletku sú ochotní zaplatiť až 70 korún. Keď si k tomu uvaria povestný „magorák“, niekoľkokrát vylúhovaný silný čaj, dostanú sa do želaného stavu.

O kondómy nemajú záujem
Odsúdení svoj čas zvyknú tráviť aj inými spôsobmi. Národný program prevencie proti šíreniu HIV/AIDS, schválený na roky 2004 - 2007, nariaďuje sprístupnenie kondómov v ústavoch. V praxi by to malo znamenať asi toľko, že sa do nápravných ústavov mali rozmiestniť automaty na kondómy. Zbytočné? Bufet hrnčiarovskej väznice má kondómy v ponuke približne rok. Doposiaľ predali jeden balíček. Štúdie realizované v európskych krajinách hovoria, že homosexuálny vzťah, či už dobrovoľne alebo z donútenia má 75 - 80% väzňov. Na Slovensku sa takéto výskumy nerealizovali, ale prečo by sa u nás prax mala odlišovať. Pohlavný styk zďaleka nie je výsadou iba solventnejších a nevynucujú si ho len násilní zvrhlíci. Pri odlúčení od heterosexuálneho párového života vznikajú za mrežami
aj partnerské vzťahy. Sprevádza ich zamilovanosť i žiarlivosť. Muži sú veľmi nešťastní,
ak ich preložia na iné oddelenie.

Vybavovanie účtov
Násilie i jeho následky si odsúdení riešia medzi sebou. Problémy vznikajú predovšetkým z nedoriešených sporov. Ich pramene treba hľadať priamo v celách, ktoré
sú ideálnym miestom pre ponorkovú chorobu. V jednej miestnosti žije pohromade 7 - 8 väzňov. Kšeftujú medzi sebou a pri takomto obchodovaní vznikajú podlžnosti a nasleduje ich vymáhanie. Niektorí odsúdení sa pokúšajú získať dominantné postavenie nad skupinou. Jediným povoleným hazardom ja hranie kariet, nie však o peniaze. No aj tu vznikajú pôžičky a zisky.
Drvivá väčšina odsúdených pochádza z rozvrátených rodín. Väznica pre nich nie je prvou štátnou inštitúciou, ktorá sa o nich stará. Absolvovali prestupné stanice v detských domovoch, reedukačných ústavoch. Sú silne materiálne orientovaní, nechápu prečo by mali byť dobrí. Majú za sebou niečo, čo ich naučilo žiť ako divé zvieratá. Ich základné motto nie je rozvíjať sa, ale prežiť.

Najslávnejší väzni Alcatrazu
HENRY „HENRI“ YOUNG

Henry Young bol bankový lupič, ktorý si vzal rukojemníka, týral ho a stačil mu malý dôvod, aby spáchal vraždu. Bolo to v roku 1933 – asi 3 roky pred svojím uväznením v Alcatraze. Trest si odsedel v Štátnej väznici v Montane, Washingtone a v roku 1935 prvýkrát vstúpil do Federálnej väznice – U. S. Penitentiary na Ostrove McNeila, Washington (v súčasnosti je to štátne väzenie).
Keď sa Young zúčastnil v januári 1939 pokusu o útek, bol za trest držaný na disciplinárnom oddelení v hlavnej časti väznice - bol uväznený v normálnej cele s kanalizáciou, elektrickým svetlom, lôžkom, a iným primeraným zariadením.

Po niekoľkých mesiacoch (na jeseň 1939) bol prepustený zo samotky. Približne rok potom - v decembri 1940 zabil McCaina (jeden z jeho spoluväzňov) v priemyselnej budove. Young zotrval v Alcatraze do roku 1948, kedy bol premiestnený do Liečebného Centra pre Federálnych Väzňov v Springfielde, Missouri. V roku 1954, keď jeho federálny trest vypršal, bol presunutý do zariadenia – The Washington State Penitentiary na Walla Walla, kde si začal odpykávať svoj doživotný trest za predošlú vraždu. V roku 1972 bol prepustený z väzenia, ale mal byť pod neustálym dohľadom aj na slobode. Podarilo sa mu však zmiznúť. Podľa Washingtonských úradov je miesto jeho pobytu neznáme a Henry Young môže byť ešte stále nažive.

Young bol opísaný právnym zástupcom Spojených Štátov Simpsonom a federálnym sudcom Stanleym Websterom sko „ najhorší a najnebezpečnejší kriminálnik, s ktorým kedy jednali“ a ako „človek, ktorý neváha zabiť niekoho, kto mu skríži cestu“.

„Vtáčí muž z Alcatrazu“
AZ#594
Robert Stroud, ktorý bol verejnosti známy ako „Vtáčí muž z Alcatrazu“, bol pravdepodobne najznámejší človek, ktorý kedy žil v Alcatraze. V roku 1909 brutálne zavraždil muža, ktorý odmietol prostitútke zaplatiť za jej služby. Stroud bol jej pasákom a keď ubodal muža
na smrť, zobral mu peňaženku, aby sa uistil, či on a prostitútka dostanú zaplatené za jej služby. V roku 1911 bol Stroud usvedčený z vraždy a poslali ho odslúžiť si svoj trest do federálneho väzenia na Ostrove McNeila vo Washingtone. Jeho záznamy odtiaľ uvádzajú, že bol násilnícky a ťažko zvládnuteľný. V jednom prípade zlomyseľne napadol nemocničného zdravotníka, neskôr dokonca bodol svojho spoluväzňa. Krátko po prijatí dodatočného šesťmesačného trestu za jeho nepriateľské správanie, bol Stroud premiestnený do Leavenworthskej federálnej väznice v Kansase. To bola daň za neustále sťažnosti pre jeho vyhrážanie sa spoluväzňom, a tiež kvôli preplnenému väzeniu. V roku 1916, potom, čo bola Stroudovi zamietnutá bratova návšteva, dobodal strážnika na smrť pred 1100 väzňami v jedálni. Bol usvedčený z vraždy prvého stupňa a odsúdený na smrť obesením.

Na vykonanie rozsudku mal čakať v osamelej väzbe - na samotke. Jeho matka zúfalo hájila jeho život a v roku 1920 prezident Woodrow Wilson zmenil jeho rozsudok smrti na doživotné väzenie nepodmienečne. V dôsledku Stroudových nepredvídateľných a násilníckych výbuchov, strážnik T.W. Morgan dal príkaz, aby bol Stroud nepretržite umiestnený v oddelenej časti, aby prežil svoj trest v úplnej samote.
Po 30 rokoch strávených v Leavenworthe sa uňho prejavil až dychtivý záujem o kanáriky. Bolo to potom, čo našiel zraneného vtáčika na odpočinkovom nádvorí. Stroud mal spočiatku dovolené chovať vtáky a udržiavať laboratórium vo vnútri dvoch susediacich ciel. Od tej doby to vyzeralo, že táto činnosť povedie k produktívnemu využitiu jeho času. Výsledkom tohto privilégia bolo, že Stroud sa stal autorom dvoch kníh o kanárikoch a ich chorobách. Počet jeho kanárikov vzrástol až na 300. Starostlivo študoval ich zvyky a fyziológiu, dokonca vyvinul lieky pre rôzne vtáčie ochorenia. Aj keď je diskutabilné, či lieky ktoré vyvinul boli účinné, Stroud bol schopný urobiť vedecké objavy, ktoré by mohli neskôr obohatiť výskum kanárikov a ich druhov. Po niekoľkých rokoch Stroudovho neformálneho výskumu, vedúci väznice zistili, že niektoré zariadenia, ktoré si vyžiadal, boli vlastne použité na výrobu alkoholu.
V roku 1942 bol Stroud premiestnený do Alcatrazu, kde strávil ďalších 17 rokov – 6 rokov v izolácii v bloku D a 11 rokov vo väzenskej nemocnici. V roku 1959 bol premiestnený
do Medicínskeho centra pre federálnych väzňov v Springfielde, Missouri a tam bol
21. novembra 1963 nájdený mŕtvy usvedčeným špiónom, blízkym priateľom a spoluväzňom Mortonom Sobellom.

George „Machine Gun“ Kelly
Je považovaný za jedného z najslávnejších „gangstrov“ zakázanej éry. „Machine Gun“
sa narodil ako George Kelly Barnes 18. júla 1985 v majetnej rodine žijúcej v Memphise, Tennessee.
V roku 1927 si začal Kelly získavať reputáciu v podsvetí ako príležitostný gangster, ktorý má za sebou niekoľko zatknutí a pobytov vo väzení. V 1928 ho chytili za pašovanie liehovín do indiánskej rezervácie a poslali ho na 3 roky do Leavenworthu. Po prepustení sa presťahoval do Oklahoma City, kde sa zoznámil s mužom menom Steve Anderson a jeho milenkou Kathryn Thorne. Kelly s Kathryn sa zobrali už v septembri 1930 v Minneapolis . Mala však bohatú minulosť sprevádzanú niekoľkými zatknutiami a pobytmi v štátnych väzniciach za prostitúciu, krádeže, pašovanie, či vydieranie. Množstvo historikov verí,
že práve Kathryn bola tou, ktorá Kellymu vyslúžila prezývku „Machine Gun Kelly „. V júli roku 1933 táto dvojica uniesla bohatého obchodného magnáta Charlesa Urschela.

Potom sa istý čas skrývali v rôznych štátoch pod zmennou identitou. Avšak 26 septembra 1933 boli objavení Memphiskou políciou, okamžite zatknutí prevezení do Oklahomy, keď sa konal súd. Obidvaja boli odsúdení za svoje zločiny na doživotie. Kelly bol prevezený do Leavenworthu v Kansase a Kathryn do federálnej väznice v Cincinnati. Kelly bol arogantný voči väzenskej stráži a tlači tvrdil, že chystá útek, oslobodí svoju žena a Vianoce strávia spolu. Tieto jeho vyhrážky boli zobrali vážne a v auguste 1934 bol Kelly aj so svojimi kumpánmi Albertom Batesom, Harveym Baileym prevezený z Leavenworthu do Alcatrazu. Dostal číslo AZ #117.
Jeho život v Alcatraze z väčšej časti nudný. Pracoval vo väzenskej kaplnke, práčovni, knižnici.
George „Machine Gun sa vrátil do Leavenworthu v roku 1951 a zomrel na infarkt
18 júla 1954 na svoje 59–te narodeniny. Kathryn bola prepustená na slobodu v roku 1958 a pracovala ako knihovníčka v Oklahomskej nemocnici.

Najväčšia vlaková lúpež v dejinách Anglicka – Ronald Biggs

V roku 1962 sa dílerovi starožitností a prominentnému zlodejovi Bruceovi Richardovi Reynoldsovi, ktorý si odpykával svoj trest vo väzení dostal do uší plán o prepade vlaku na trati Glasgow – Londýn. Posledné mesiace svojho trestu prepracúvaval detaily tohto plánu. Po svojom prepustení prediskutoval tento plán so svojimi spoločníkmi, ktorí boli známi ako ako členovia juhozápadného gangu. Ako svoju pravú ruku si vybral Douglasa Gordona Goodiho - prívetivého, dobre oblečeného londýnskeho kaderníka a príležitostného zlodeja, ktorý bol v kriminálnych kruhoch dobre známy svojou odvahou a chladnokrvnosťou. Reynoldsov gang, ale nemal dosť členov na uskutočnenie plánu.

Pridal sa k nim blízky priateľ Ronald „ Buster „ Edwards vodca juhovýchodného gangu. Ďalšia kľúčová postava bol spisovateľ Charles Frederick Wilson. Ronald Arthur „ Ronnie „ Biggs spočiatku nebol výraznou postavou tohto sprisahania. Bol príležitostným podvodníkom už v časoch svojho dospievania. Po niekoľkých krátkych pobytoch vo väzniciach stratil ilúzie o živote kriminálnika a začal sa venovať konštruktívnej práci. Využíval tesárske schopnosti, ktoré
si osvojil vo väzení. Neskôr sa spojil s manželom svojej spolužiačky, ktorý pracoval ako murár a obchod sa začal rozbiehať. Aj keď obchod relatívne prosperoval, nestačilo to na pokrytie všetkých Biggsových výdavkov. Bál sa o chod svojho obchodu a tak sa, hoci neochotne rozhodol vrátiť ku zločinu. Skontaktoval sa so svojim priateľom Bruceom Reynoldsom a chcel aby mu požičal 500 libier, ktoré by ho vytiahli z biedy. Reynolds mu odmietal poskytnúť hotovosť, ale navrhol mu spôsob ako si peniaze zarobiť.

Biggs súhlasil aj napriek obavám zo zadržania, pretože čiastka peňazí, ktorú mu Reynolds ponúkal – 40 000 libier bola preňho dostatočnou motiváciou. Biggsova úloha bola nájsť niekoho, kto bol schopný riadiť dieselovú lokomotívu. Našťastie Ronnie mal kontakty všade a takéto banality mu problém nerobili. Reynolds mal všetkých kľúčových členov tímu a bol pripravený
na ďalší krok.
6:50 ráno sa dieselová lokomotíva ťahajúca štyri vozne Kráľovskej Pošty pohla z Glasgowskej stanice. Na palube bolo 40 zamestnancov poštového úradu a približne 5 miliónov dolárov v hotovosti. Po tom ako gang upravil farbu na semafore na červenú, vlak zastal na Bridego moste nad opustenou cestou v Buckinghamshire. Za 15 minút prešlo rukami lupičov 120 poštových vriec. Posúvali ich dolu nábrežím a rovno do čakajúcej dodávky. V čase, keď sa vydali na spiatočnú cestu, už boli o 5 000 000$ bohatší. Jediným brutálnym aspektom tejto lúpeže bolo zranenie vodiča lokomotívy Jacka Millsa, ktorý sa pokusil zastaviť jedného z lupičov, ktorý chcel vojsť do jeho kabíny. Bol však zneškodnený železnou tyčou.

Biggs známy aj ako „Mozog“ lúpeže, bol však chytený, usvedčený a odsúdený na 30 rokov väzenia za svoju účasť na „Veľkej vlakovej lúpeži“. Len po 15 mesiacoch pobytu Biggsa vo väzení zachvátila v roku 1965 Anglicko šokujúca správa o jeho úteku z Wandsworthského väzenia. Večer 8 júla počas vychádzky väzňov, Biggs a ďalší traja väzni vyhodili rebrík cez 30 stôp vysokú stenu, vyliezli na ňu a skočili do čakajúcej dodávky. Jeden zo strážcov utečencov zahliadol a zalarmoval všetku väzenskú stráž, ktorá však bola bezmocná, lebo ostatní väzni ich obklúčili. Všetky policajné autá v Londýne boli v strehu rovnako jako všetky prístavy a letiská. Biggs je druhý z lupičov, ktorý sa podielali na Veľkej vlakovej lúpeži, ktorý utiekol z väzenia. V auguste roku 1964 utiekol z väzenia Winson Green Charles Wilson. Po úteku z väzenia sa Biggs usadil v Brazílii, kde prežil 31 rokov tichého a pokojného života so svojou manželkou a synom. Ťažko posúdiť, či išlo zo strany Biggsa o strategický ťah, pretože podľa brazílskych zákonov, nie je možné vydať trestanca naspäť do krajiny, kde ho stíhajú, ak má v Brazílii manželku a potomka. Po 35 rokoch na úteku Ronald Biggs sám povedal : „Musím sa vrátiť do Anglicka, chcem byť opäť slobodný muž v mojej krajine.“ A tento svoj plán v roku 2001 aj uskutočnil. Na anglickom letisku čakalo na pristrátie Biggsovho lietadla 60 agentov, 7 dodávok a 3 policajné autá čakali priamo na pristávacej dráhe.
Súd v západnom Londýne rozhodol, že Biggs si musí odslúžiť zvyšných 28 rokov trestu.

Záver
Do väznice sa môže dostať kdokoľvek, vy alebo vaša rodina. Staviame väznice preto, aby sme väzňom zaistili práva, ktoré im patria aj vtedy, ak sa previnili proti zákonom tajto spoločnosti. A len táto spoločnosť je schopná im zaistiť ľudský život aj vo väznici. Pamätajte na to, že do väznice nechodia len samí vrahovia, ale aj tí, ktorí sa dopustili osudnej, ale ťažkej chyby za volantom alebo za podobných okolností. Pritom však každý z nás denne sadá za volant. Je to nebezpečensvo, ktoré k životu proste patrí. Práve tak, jako starostlivosť spoločnosti o práva väzňov.

Obsah
Úvod
Druhy väzníc
Oblečenie a výstrojné súčasti väzňa
Stravovanie väzňov
Úteky v 70 – tych a 80 – tych rokoch
Za slovenskými mrežami
Najslávnejší väzni Alcatrazu
1, Henry „Henri“ Young
2, „Vtáčí muž z Alcatrazu“
3, George „Machine Gun“ Kelly
Najväčšia vlaková lúpež – Ronald Biggs
Záver

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Väznice