Prvou gréckou osadou v Itálii boli podľa gréckej tradície Kúmy (Kýmé, Cumae) v Kampánii. Dátum založenia Kúm nepoznáme, ale poznáme prvý bezpečný dátum v dejinách Itálie, a to rok 524 p. n. l., keď Kúmy odrazili pod vedením svojho demokratického vládcu Aristodema útok Etruskov a s nimi spojených Umbrov. V roku 506 p. n. l. v bitke pri Aricii zvíťazili kúmske a latinské vojská nad etruskými. V námornej bitke pri Kúmach v roku 474 p. n. l. stratili potom Etruskovia loďstvo i nadvládu v Itálii. Mierový styk s Kúmami bol pre Etruskov i Umbrov rozhodne užitočnejší; práve od kúmskych Grékov prevzali svoje písmo. Gréci nemali radi preľudnené mestá, a tak sa niektorý ľudia v čase, keď sa mesto veľmi rozrástlo sťahovali dokonca aj za more. Najvzdialenejšie osady, ktoré zvyčajne zakladali ľudia s ambíciami a bez majetku, boli Tanais a Massalia. Vznikali však aj osady, ktoré boli založené už po prvom dni plavby, a to osada Nová obec (Nea polis).

Dnes je z nej tretie najväčšie mesto Talianska, Neapol. Ďalej bolo založených veľa ďalších miest ako, napr. Herakles, Pompeje, Stabiam, Metapontion, Sybaris Krotón (žil v ňom Pytagoras). V meste Sybaris ľudia používali príbory, muži tam chodili v purpurových plášťoch, ženy dávali prednosť importovaným látkam z Delu, deti nosili stužky vo vlasoch a učili sa písať, ľudia sa kúpali vo vaniach a používali nočníky. Vynašli v ňom majonézu a vínový koktail. Mesto spojili s prístavom kamenným vínovodom. Keď v tomto meste zvíťazila demokratická strana nad aristokratickou, aristoktari z Krotónu Sybaris v roku 511 (alebo 510) p. n. l. prepadli, a ako hovorí historik Diodóros, ,,vyplienili ho a celkom vyľudnili“. Potomkovia utečencov ho znovu vybudovali, ale Krotónčania ho v roku 444 p. n. l. znovu zničili. Tretí Sybaris padol do rúk Italikov; keď ho vyplienili a zrovnali so zemou, pohltil ho močiar. Podobný osud postihol aj mnohé iné mestá Grékov. Nakoniec sa stali pánmi Itálie tí, ktorí nemali inú vlasť než práve Itáliu.

V 6. storočí p. n. l. boli budúci páni Itálie ešte barbari. Vtedajšie obyvateľstvo bolo indoeurópskeho pôvodu, iba na Sicílii a na Sardínii žili okrem Grékov aj semitskí Kartáginci. Staré terramarnské a villanovské obyvateľstvo sa zmiešalo s prisťahovalcami. Najstaršiu etnickú vrstvu tvorili pravdepodobne Ligurovia a ich mladší súčasníci boli sicílski Sikeli a ich príbuzní Sikani. Severne od Ligurov mali svoje sídla Kelti a východne Veneti. V susedstve Etruskov žili v strednej Itálii kmene Italikov. tieto italické kmene sa v mnohom od seba odlišovali. Medzi tieto kmene patria Umbrovia, Piceni, Sabini, Aequovia, Volskovia, Aurunkovia, sabellské kmene - najvýznamnejší boli Samniti, Oskovia+Samniti=Kampánci, Lukánci, Bruttijci, Italovia, ilýrske kmene Japygov.

V samom strede Itálie, vklinení medzi Etruskov, Sabinov, Aequuov a Samnitov, mali svoje sídla Latinovia. Latium je neveľké územie v strednej Itálii, ktoré sa dodnes oficiálne volá Campagna Romana. Rozkladá sa od dolného Tiberu po pahorky za riečkou Liri. Je to kultúrna, krásna a úrodná krajina. V predhistorických časoch obývalo Latium niekoľko kmeňov: Latinovia, Aequovia, Hernikovia, Volskovia a Aurunkovia. Latinovia svojich mŕtvych spaľovali a ich popol ukladali do urien v podobe chyží a domcov. Najstarší obyvatelia Latia boli terramarnskí a villanovskí usadlíci, ktorými potomkami boli Latinovia. S prvými dokladmi o ich živote sa stretávame asi na prelome 10. – 9. storočia p. n. l. Pestovali pšenicu, odvodňovali močaristú pôdu, chovali dobytok a lovili. Žili v dedinských osadách opevnených násypmi a kolmi. Najstaršie osady Latinov boli na Albských horách a na pahorkoch nad Tiberom.

V 9. storočí p. n. l. vznikli osady na Esquilíne, Quirináli a Vimináli. V 8. storočí p. n. l. sa pravdepodobne spojili osady na Palatíne a Esquilíne, potom aj osady na Quirináli, a tak vzniklo mesto, ktorého strediskom sa stal Kapitolský pahorok s pevnosťou a spoločným chrámom. Neskôr do neho začlenili aj osady na iných pahorkoch, močaristé údolie medzi Kapitolom a Palatínom odvodnili, pôvodné hradby posunuli a zosilnili, ale vtedy sa už toto mesto volalo Roma čiže Rím. Toto mesto sa stalo hlavým strediskom Latia a nielen jeho.