Protihabsburské povstania

Ciele a zásady politiky Habsburgovcov.
Protihabsburské povstania v Čechách pred 30-ročnou vojnou a v čase vojny. Protihabsburské šľachtické povstania v Uhorsku. V roku 1526 bol za českého panovníka zvolený rakúsky vojvoda Ferdinand I. Habsburský. Keď v tom istom toku získal aj uhorskú kráľovskú korunu, vznikla tak mnohonárodnostná rakúska monarchia. Súčasťou rakúskej monarchie, kt. trvala až do roku 1918, bolo aj Slovensko a české krajiny. Habsburskí panovníci sa usilovali vybudovať jednotnú centralizovanú monarchiu, kt. by sa opierala o rakúsku šľachtu a o katolícku cirkev. Nekompromisne presadzovali absolutistický spôsob vlády a podporovali protireformáciu. Toto centralizačné úsilie však nepodporovalo nastupujúci kapitalizmus ani jeho nositeľov- mešťanov a nestalo sa preto pokrokovým javom v našej histórii.

Protireformačná, centralizačná a germanizačná politika Habsburgovcov sa stretla s veľkou nevôľou a odporom uhorskej a českej šľachty, lebo ohrozovala jej hospodárske a politické záujmy. Za bojom o náboženskú slobodu sa skrývalo úsilie ubrániť feudálne výsady zaužívané v politickej praxi Uhorska a Čiech. Uhorská šľachta v priebehu 17.stor. niekoľko ráz pozdvihla zbraň proti viedenskému dvoru. Tieto protihabsburské povstania sa všetky prevalili od východu na západ cez slovenské územie.

Protihabsburské povstania v Čechách pred 30-ročnou vojnou a počas jej trvania
K prvému protihabsburskému vystúpeniu došlo už za vlády Ferdinanda I. v rokoch 1546-47 v Čechách. Ferdinand I. v rozpore s očakávaním českej šľachty obmedzil právomoc českého stavovského snemu, zrušil krajinské snemy a v úradoch uprednostňoval rakúsku a španielsku šľachtu. Úradným jazykom sa stala nemčina. Proti Ferdinandovej hospodárskej, centralizačnej a germanizačnej politike vznikla v Čechách meštiansko-šľachtická opozícia, kt. musela mať protikatolícky charakter. Nevytvorila však jednotný program, pretože šľachta a mestá mali rozdielne záujmy. Hlavným heslom opozície bola náboženská sloboda. Opozícia organizovala povstanie v čase, keď v nemeckých krajinách povstali protestanti proti cisárovi Karolovi V. Česká opozícia váhala a nevystúpila na podporu nemeckej opozície. Cisár Karol s pomocou Ferdinanda I. porazil nemecké protestantské vojská. Potom Ferdinand zaútočil na meštiansko-šľachtickú opozíciu v Čechách. Rozbil spojenectvo medzi šľachtou a mešťanmi a s vojskom sa vydal proti Prahe, kt. zakrátko kapitulovala. Ferdinand opozíciu tvrdo potrestal, čo poškodilo najmä mestá.

Povstania:
I. Štefan Bocskay (1604 - 1606)
II. Gabriel Betlen (1619 - 1622)
III. Juraj Rákoczi (1644 - 1645)
IV. Vesselynyiho sprisahanie (1671)
V. Imrich Tokoli (1678 - 1684)
VI. František Rákoczi (1703 - 1708)

Bocskayovo povstanie
Začiatkom 17.stor. počas zosilneného tlaku Habsburgovcov proti reformácii a za centralizmus, sa postavili zemania, poddaní a niektorí magnáti proti Habsburgovcom. Prispelo k tomu aj správanie sa habsburských vojsk v Uhorsku. Prvé protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1604 na konci 15-ročnej vojny v Turkami. Veľmož Štefan Bocskay sa postavil Habsburgovcom pod heslom náboženskej a stavovskej slobody. Bocskay podporovaný Turkami prenikol na celé Slovensko a dostal sa so svojim vojskom na hranice Moravy. Avšak v českých krajinách sa spojenectvo s Turkami stretlo s nedôverou, Čechy sa k útoku nepripojili. Rudolf II. chcel zo svojho územia vytlačiť Turkov, preto uzavrel s Bocskayom mier vo Viedni r.1606 a vydal Majestát o náboženskej slobode. Viedenským mierom sa Uhorsku zaručila náboženská a politická sloboda. (Rudolfov brat Matej sa stal uhorským kráľom a po bratovej smrti→ aj českým kráľom)

Konflikty, kt. sa koncom 16. a začiatkom 17.stor. prejavili medzi stavovskou opozíciou a Habsburgovcami, prerástli hranice monarchie. Dostali sa do súvislosti so zostrením medzinárodnej situácie v ríši, kde sa utvorili dva tábory: katolícka Liga a protestantská Únia. Španielski a rakúski Habsburgovci podporovali európsku protireformáciu, teda Ligu. Dostali sa do rozporu s novými tendenciami v ekonomike a v spoločnosti v Nizozemsku, Anglicku a Francúzsku(podporovali Úniu). Takto vznikli dva protikladné politické tábory, ktorých konflikt vyvrcholil v 30-ročnej vojne. Český štát bol ekonomicky najvýznamnejšou časťou monarchie a český spor s Habsburgovcami bol preto európskou otázkou a prispel k vojne.

Vyzývavé vystupovanie katolíckeho panstva, kt. presadilo jako nástupcu cisára Mateja, Ferdinanda II., donútilo českú stavovskú opozíciu k rozhodnému kroku. V máji 1618 sa zástupcovia stavov zišli do Prahy. Vtrhli do kráľovskej kancelárie a z okien Hradu vyhádzali kráľovských miestodržiteľov = pražská defenestrácia. Odbojná šľachta vytvorila stavovskú vládu(30 direktorov- správcov), kt. vypovedala jezuitov a pripravovala sa na vojenský zápas proti habsburskej dynanstii.
Protihabsburský odboj sa nestal národnooslobodzovacím bojom Čechov proti Habsburgovcom, lebo aj vysoká šľachta bola rozdelená na dva tábory. Na čelo odboja sa postavili páni. Drobná šľachta a meštianstvo boli vo vedení odboja druhoradí. Stavovský odboj sa od začiatku izoloval od ľudu. Spoliehal sa na pomoc protestantov zo zahraničia a na vlastné žoldnierske vojská.

Smrť cisára Mateja urýchlila politické vystúpenie českých stavov. Český stavovský snem v r.1619 zosadil Habsburgovcov z českého trónu a českú korunu vyhlásil za voliteľnú a moc panovníka obmedzil právami stavov. Za českého kráľa zvolil Fridricha Falckého. Na jeseň 1620 vtrhli habsburské vojská do Čiech. Rozhodujúca bitka sa odohrala 8.11.1620 na Bielej Hore pri Prahe. Cisárski žoldnieri porazili vojská českých stavov a obsadili Prahu. Následky stavovského odboja kruto postihli celý český národ. Po bielohorskej porážke väčšina odbojnej šľachty zložila cisárovi prísahu vernosti a prosila ho o milosť. Ale cisár hlavných účastníkov odboja uväznil a ich majetky zhabal. Poprava 27 vedúcich účastníkov 21.júna 1621 na Staromestskom námestí bola teroristickým aktom, kt. nemá obdobu v dejinách zápasov medzi panovníkom a šľachtou. Nasledovali konfiškácie majetkov, do Čiech sa vrátili jezuiti, jediné uznané náboženstvo bolo katolícke, nemčina bola postavená na úroveň češtiny. Zastúpenie na sneme dostal nový stav- prelátsky. V r.1628 bola vyhlásená nová ústava, obnovené zriadenie zemské, kt. uzákonila habsburský centralizmus a absolutizmus v českých krajinách.
Protihabsburské šľachtické povstania v Uhorsku
Povstanie Gabriela Bethlena
Nádejou pre českú opozíciu bol protirakúsky postoj sedmohradského vojvodu Gabriela Bethlena a jeho nástupcu Juraja Rákócziho. Podporovali protihabsburskú koalíciu počas vojny i s pomocou Turkov. Obsadili skoro celé Slovensko. Ich akcie však neboli celkom koordinované s akciami českých stavov a neskôr s celou protihabsburskou koalíciou. Bethlen viac sledoval vlastné záujmy o uhorskú korunu(dal sa korunovať za uhorského kráľa) a mal aj veľmi veľké finančné požiadavky.
Protihabsburským povstaním v prvej ½ 17.stor. sa uhorskej šľachte podarilo dosiahnuť značné úspechy. Šľachta ubránila feudálnu stavovskú ústavu, svoje výsady, aj výsady miest a zabezpečila určitú náboženskú slobodu. Zemianske stolice zostali ako základný článok štátnej moci.

Povstanie Juraja Rákocziho (1644 - 1645)

• sedmohradské knieža
• uhorské stavy sa pripojili na stranu Švédov v 30 r. vojne
• v r. 1645 bol podpísaný mier v Linzi
• znamenal náboženskú slobodu pre šlachtu aj pre poddaných (nevoľníkov)

Veselynyiho Sprisahanie (1671)

• stupňovanie náboženského teroru
• snaha ovládnuť Uhorsko politicky aj hospodársky
• sbaha o ovládnutie obchodu s dobytkom - nevôľa uhorských magnátov (1671)
• sprisahanie bolo odhalené
• 200 rodov bolo vyvlastnených a museli opustiť krajinu
• popravy a konfiškácie
• zrušenie uhorskej ústavy a násilná rekatolizácia
• labanci - pro hasburgovci, prívrženci cisárskych vojsk
• kuruci - proti habsburgovci

Vestfálsky mier r.1648, kt. ukončil 30-ročnú vojnu, bol dôležitým predelom v uhorskom politickom vývine a tým aj vo vývine Slovenska. Keďže Habsburgovci nepresadli svoje veľmocenské postavenie v západnej Európe, pokúsili sa rozvinúť absolutistické úsilie na východe v Uhorsku. Chceli uplatniť rovnaký postup ako v českých krajinách po Bielej Hore: upevnenie panovníckej moci, rekatolizácia, podriadenie uhorského hospodárstva ekonomicky silnejším habsburským krajinám, ovládnutie najdôležitejšieho vývozného artiklu Uhorska- obchodu s dobytkom.

Tento postup Habsburgovcov vyvolal nespokojnosť uhorských feudálov, kt. vyústila do niekoľkých stavovských povstaní. Hlavným dejiskom bolo Slovensko. Osobitosťou týchto povstaní bol ich väčší rozsah oproti predošlým. Politické požiadavky zatlačili do pozadia náboženskú argumentáciu. Ich vedenie už nebolo v spojení s českými stavmi. Veľkú úlohu v povstaniach mala oveľa početnejšia drobná šľachta. Povstania už nemohli v predošlej miere využívať tureckú moc. Protihabsburský zápas bol intenzívnejší a vytrvalejší než v českých krajinách. Preto sa Habsburgovcom nikdy nepodarilo uhorské stavy celkom zlomiť. Stavovských povstaní sa zúčastnili aj masy slovenského ľudu.

Tokoliho povstanie
Medzi najväčšie povstania patrilo povstanie Imricha Tokoliho zo Sedmohradska v r.1680-1685. Kežmarský magnát I.Tokoli obsadil takmer celé Slovensko až po Váh. Cisár v tiesni sľúbil uhorskej šľachte politické ústupky. Tokoli sa dal pod ochranu tureckého sultána a prijal od neho titul uhorského kráľa. Volali ho aj slovenským kráľom. Povstanie umožnilo Turkom tiahnuť na Viedeň r.1683. Habsburgovcom sa však podarilo nad Turkami zvíťaziť. Porazili aj povstalcov. Krvavý postup proti stavovskej opozícii vošiel do dejín jako „prešovské jatky”, keď r. 1687 dal cisársky generál Caraffa v Prešove popraviť 24 mešťanov a šľachticov.
Povstanie Františka Rákócziho II.

K poslednému uhorskému stavovskému povstaniu došlo za širokej podpory zúfalých ľudových vrstiev na začiatku 18.stor.(1703) pod vedením Františka Rákócziho II., potomka sedmohradskej kniežacej rodiny. Rákóczi využil nespokojnosť roľníkov pre svoje osobné ciele. Povstalci zbavili Habsburgovcov trónu, boli však nerozhodní. Nezvolili nového panovníka a hospodárske opatrenia situáciu skôr zhoršovali(napr. nehodnotné medené mince). Nespokojnosť poddaných rástla. Povstanie sa snažilo získať aj podporu Švédov a potom aj pomoc Petra Veľkého. Roku 1708 utrpel Rákóczi ťažkú porážku při Trenčíne. Nakoniec utiekol do Poľska a potom sa utiahol do Turecka.
Szatmársky mier
Povstania boli zakončené Szatmárskym mierom v r.1711. znamenal istý kompromis. Dynastia si zabezpečila dedičnosť uhorskej koruny, uhorská šľachta si však ubránila svoje stavovské výsady a uhorskú feudálnu ústavu. Habsburgovcom sa teda nepodarili presadiť také pomery ako v českých krajinách. Tak s začali utvárať rozdiely, kt. neskôr viedli k dualistickému usporiadaniu štátu.

Dôsledky povstaní na Slovensku

• šlachtickými povstaniami, plienenie žodlnierskych cisárskych vojsk a turecké lúpežné vpády prebiehajúce najmä na Slovensku negatívne doliehali na postavenie poddaných na Slovensku
• prejavom ich nespokojnosti boli vzbury a úteky na majetky iných feudálov
• najrozsiahlejším z nich bolo povstanie Petra Čásara na východnom Slovensku 1632
• poddaní sa tajne nechávali zverbovať do vojska, alebo odchádzali na zboj
• legendárnym sa stal Juro Jánošík (popravený v 1713 v Liptovskom Mikuláši)
• na protihabsburgské povstania doplatilo aj slovenské baníctvo
• reformu vanskej správy uskutočnil panovník Maximilián II (1564 -1578)
• prekonávať krízový stav slovenského baníctva napomáhal o.i. skutočnosť, že v roku 1627 použitím pušného prachu v Banskej Štiavnici (prvý raz na svete) sa
• získali nové možnosti hlbinného dolovania