ANŠLUS(ANSCHLUSS-pripojenie)
Je to politika, ktorej cieľom bolo pripojiť Rakúsko k Nemecku, prípadne spôsob samotného pripojenia pred druhou svetovou vojnou. Možnosť zjednotenia oboch štátov bola veľmi dlho lákavou predstavou politikov. Pravidelne sa začala objavovať od prusko-rakúskej vojny v r.1866. mimoriadne aktuálnym problémom sa však stala v 20.storočí po rozbití viacnárodnej rakúsko-uhorskej monarchie. Prvá mimoriadna príležitosť na jej uskutočnenie sa naskytla už v decembri 1918. Z bývalého Predlitavska zostalo torzo tzv. Nemeckého Rakúska a k nemu sa hlásili aj nemecké provincie v ČSR. Tieto tendencie však odmietli povojnové mierové zmluvy, kt. zakázali akúkoľvek úniu Rakúska s Nemecka, pričom bolo výslovne zakázané ďalej používať názov Nemecké Rakúsko.

Strach zo spojenia oboch štátov mali najmä Francúzsko, Česko-slovensko, Juhoslávia, spočiatku i Taliansko. Obávali sa prílišnej moci Nemecka. Vtedajší nemecký veľvyslanec vo Viedni von Papen vyzval kancelára Kurta Schuschinigga k ceste za Hitlerom do Berchtesgadenu. 12.februára 1938 došlo k jednaniu, pri ktorom rakúsky kancelár urobil mnoho ďalších vážnych ústupkov ríši(amnestoval nacistov, povolil hlásanie nacionálneho socializmu, vymenoval Seyss-Inquarta ministrom vnútra a povolal do štátnych služieb odstránených nacistov). Pritom sa však ešte stále vyslovoval proti priamemu pripojeniu k ríši. Aby odvrátil anšlus, chcel Schuschinigg usporiadať referendum o tom, či je rakúsky ľud za zachovanie samostatnosti alebo pripojenie k ríši. Pretože sa dalo očakávať, že 70-75% obyvateľov sa vysloví za zachovanie samostatnosti , rozhodli sa nemeckí fašisti k okamžitej akcii, aby hlasovanie zmarili a presadili násilný anšlus. 11.marca uzavreli hranice s Rakúskom, mobilizovali vojská bavorského okruhu a sústredili ich na hraniciach. Göring vyzval kancelára Schuschinigga, aby odstúpil a predal svoj úrad Arthurovi Seyss-Inquartovi, inak nemecké vojská vstúpia do Rakúska. Schuschinigg aj proti protestu prezidenta Miklasa odstúpil a predal moc Seyss-Inquartovi.

Rakúske vojská dostali od svojej vlády príkaz neklásť postupujúcej nemeckej armáde odpor a k tomu istému postoju vyzval Schuschinigg v rozhlasovom prejave aj obyvateľstvo. Nacistická armáda a rôzny zmocnenci zaplavili krajinu a Rakúsko, kt. sa malo naďalej nazývať len Východná marka bolo násilne pripojené k tretej ríši. Tým až do oslobodenia na jar 1945 prestalo existovať ako samostatný štát. Niektorí z vodcov sociálnej demokracie, ktorí v minulosti boli za pripojenie Rakúska k Nemecku, napriek tomu, že nesúhlasili s fašizmom hlasovali za anšlus, hoci vedenie socialistickej strany už v máji 1933 heslo zjednotenia s Nemeckom stiahlo. Renner a iní zdôvodňovali svoje hlasovanie tým, že anšlus, nehľadiac na fašistický režim, predstavuje historický pokrok. Francúzsko a Veľká Británia na zmenené pomery v strednej Európe odpovedali v duchu politiky appeasementu. Pre Nemecko bol takýto úspech povzbudením, aby si podobný postup zopakovalo aj v ďalších stredoeurópskych štátoch.

Rakúska buržoázia pripravila prechodný zánik štátnej existencie rakúska sama svojou krátkozrakou vnútornou a zahraničnou politikou. Austrofašizmus objektívne pripravoval panstvo nacistov v Rakúsku tým, že likvidoval demokratické slobody, spútal robotnícke hnutia zahranične politickej priviedol krajinu do tretej ríše. Anšlus bol logickým vyvrcholením tejto tupej a priamo sebavražednej politiky.