Konštantínopol a Solún boli dve veľké obchodné strediská Byzantskej ríše. V tom období sa Konštantínopol stal obchodnou metropolou celého známeho sveta. Méze (hlavná ulica) so svojimi veľkými obchodmi bola miestom výmeny výrobkov všetkých druhov. Byzantské hospodárstvo bolo založené prevažne na poľnohospodárstve, ale námorníctvo prispievalo k rozmachu obchodu tým, že umožňovalo vývoz domácich produktov (šperkov, riadu, ľanu, vlny, kože).
Diktátorský štát sa opieral o kresťanstvo a zároveň o helenizmus: moc vychádzala od cisára a viedla k nemu. Hipodróm, miesto športových pretekov, bol jediným miestom, kde sa mohol ľud dostať do styku s ústrednou mocou. Práve tu vyjadrovali rozličné organizácie – známe pod menom démy (démos bolo zoskupenie občanov určitej mestskej štvrte) – svoje názory na politiku vlády. Démy, (združené do strán, nazývaných podľa farby šiat pretekárov na vozoch: modrí, zelení, červení a bieli) sa s veľkou energiou dožadovali svojich práv. Takto sa rozpútalo povestné povstanie Nika (Zvíťazíš! – heslo povstalcov) v Konštantínopole roku 532. Justinián povstanie krvavo potlačil: na podnet cisárovnej Teodory vládne vojská obkľúčili povstalcov a cirkuse, kde zavraždili 35 000 ľudí. Justinián si takto upevnil moc. Démy, jediný prostriedok na vyjadrenie názorov, zanikli, a despotizmus zvíťazil.

3. Zákonodarstvo
Kodifikácia rímskeho práva predstavuje najvýznamnejšie a najtrvácnejšie dielo, ktoré Justinián dovŕšil. Aby odstránil anarchiu, ktorá vládla v tom období v zákonodarstve, utvoril komisiu na čele s Tribonianom. Čoskoro vzniklo veľké dielo, Corpus iuris civilis (Zákonník občianskeho práve). Obsahovalo:

1. Justiniánov zákonník (Codex Justinianaeus 528-529), zbierku všetkých cisárskych dekrétov, vydaných od Hadriána v 2. stor. Pri úprave sa opieral o Teodoisov zákonník (5.stor.), Gregorov (6.stor.) a Hermogenov zákonník;
2. Pandekty (Digestae 533), zbierku citátov z diel a výrokov rímskych právnikov;
3. Inštitúcie (Institutiones), praktickú príručku pre študentov práva;
4. Novely (Novellae 514-565), zbierku 168 dekrétov, ktoré vydal Justinián a týkali sa oblastí spoločenského a súkromného života.

4. Verejné stavby a umelecké diela

Ochranu hraníc v Európe a v Ázii zabezpečovali čiastočne početné pevnosti, najmä pozdĺž Dunaja. Verejné stavby vybudované za vlády Justiniána nemohli súperiť so stavbami rímskych cisárov, boli však veľkolepé. Cisár prikázal vybudovať hradby, verejné budovy, dobročinné ústavy, a nádherné kostoly, ako napr. Chrám sv. Sofie, vzor baziliky s kupolou. Architektúra, maľba a sochárstvo sa podriadili novej koncepcii náboženstva, ktorá mala za cieľ presadiť kresťanstvo vo všetkých druhoch umenia. Klasicizmus zanikal: sochárstvo spájané s modlárstvom a neprijateľné pre ideológiu, ktorá vládla v byzantskom náboženskom umení, upadalo. Novú koncepciu predstavovali mozaika a maľba. Postava cisára, politicko-náboženského vládcu, sa týčila nad všetkým po celé storočia.

5. Obrana hraníc
Vo svojom pokuse s obnovu starého impéria sa Justinián nadchol „ekumenizmom“. Generáli Belisar a Narses sa podujali uskutočniť túto víziu, ktorá sa ukázala veľmi prchavá.
Podmanenie kráľovstva Vandalov (533-534), Ostrogótov (555), a oslabenie ríše Vizigótov síce svedčilo o vratkých základoch týchto štátov, ale na druhej strane vyvolalo problémy v Byzancii. Podobne Stredozemné more a Čierne more sa znovu stali „morami“ ríše, ale znovudobytie tých území vyvolalo také nepríjemné následky, ako vyčerpanie štátnej pokladnice, zvyšovanie daní a nespokojnosť ľudu. V týchto časoch Byzancia už nevládala odolávať tlaku Slovanov na hraniciach pozdĺž Dunaja a musela sa podrobiť požiadavkám Peržanov. Balkánske krajiny sa menili, usadzovali sa tu nové národy.
Justiniánovi nástupcovia sa zúfalo pokúšali ubrániť dobyté územia, a zároveň ustavične robili ústupky Peržanom. Na severe sa zas o Byzanciu zaujímali noví nepriatelia Avari. Nakoniec sa rozptýlili na Balkánskom polostrove a definitívne sa tam usadili.