6. Zahraničná politika: starí a noví nepriatelia
V 8. a 9. stor. Byzantská ríša musela čeliť starým nepriateľom, ale aj novým odporcom. Na rozhraní rokov 717 a 718 obliehali Arabi Konštantínopol z mora aj z pevniny. No ich útok a ich pokus otvoriť si cestu do Európy trvali krátko. Krutá zima, grécky oheň a hlad, ktorý doľahol na arabské tábory (a k tomu sa pridal protiútok Bulharov i pomoc Turkov Chazarov), umožnili Byzantíncom odolávať útoku. R. 740 znovu vpadlo do Malej Ázie, kde sa zrazili s cisárom Levom III. V stredozemnom mori vojna čoskoro uvoľnila priestor pirátskym útokom Saracénov, ktorí dobyli Krétu, jednu zo základní svojich operácii proti Byzancii a Západu v rokoch 827 až 961.

Zároveň severnú hranicu Byzancie ohrozovali Bulhari. Splynuli so Slovanmi a utvorili si štát. V priebehu prvých konfliktov (755-775) bola situácia pre obe strany nestála. Bulhari utrpeli porážku r. 762 pri Anchiale v Burgaskom zálive, potom zvíťazili r. 792 v prístave Markellai. V tom období Karol Veľký porazil (791) avarské kmene v Panónii, čo umožnilo Bulharom výboje na sever. Osobitne prudké vpády vyvrcholili porážkou Byzantíncov r. 811. Roku 813 Bulhari ohrozovali Konštantínopol, ale ustúpili a podpísali mierovú zmluvu.
V polovici 9. stor. Nastali v Byzancii veľké vnútorné i vonkajšie zmeny. Toto prechodné obdobie, v ktorom dosiahla ríša vrchol rozkvetu, charakterizovala vláda Michala III. (842-867). Roku 863 cisár vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava na Veľkú Moravu dvoch bratov misionárov, Konštantína (Cyrila) a Metoda, aby tam Slovanom ohlasovali kresťanskú vieru. Títo vierozvestovia preložili veľkú časť Sv. písma do staroslovienčiny a zaviedli hlaholské písmo. Byzantínci, ktorí naďalej sledovali svoju politiku, sa podujali r. 864 pokresťančiť aj Bulharov. Bulhari a Slovania, spojení rečou i náboženstvom, vyvinuli slovanské písmo (cyriliku) a utvorili kultúrnu jednotu.

Práve vďaka Michalovi III. Bola r. 863 založená v Konštantínopole Magnaurská univerzita (nazvaná podľa Magnaurského paláca, v ktorom sídlila). No toto úsilie sa netýkalo umenia. Maľba trpela obrazoboreckými spormi (pozri ďalej), sochárstvo takmer nejestvovalo. Mozaiky a fresky boli zničené a nahradené scénami z hipodrómu a motívmi zvierat. Napriek tomu maliari si našli spôsob, ako sa prejaviť, a to v ilustráciách rukopisov, v ilumináciách, najčastejšie v dielňach kláštorov.

7. Náboženský život
Mníšstvo

V Byzantskej ríši sa rozšíril asketický život a mníšstvo pod vplyvom egyptských pustovníkov a mníchov. V Konštantínopole bol slávny kláštor Studion, ktorý priviedol k kozkvetu Teodora Studita (zomrel roku 826). Hoci štát a cirkev tu boli úzko späté a biskupi boli závislí od cisára, kláštory si zachovávali nezávislosť a mohli sa účinne postaviť proti jeho politike. Tak to bolo aj v zápase o obrazy.
Zakladanie kláštorov na Východe a ich podpora často záviseli od cisára a patriarchu. Aj keď ich vzťahy medzi cisárskou mocou a cirkvou neboli vždy dobré, predsa od seba záviseli a vzájomne sa podporovali. Zakladaním kláštorov sledoval štát politické ciele, najmä zahraničné. Napríklad vznik kláštorov na vrchu Athos (972) niektorí pripisujú tomu, že Byzancia chcela rozšíriť svoj duchovný vplyv na Balkán.