D20. PORÁŽKA JAPONSKA

Napriek tomu, že japonská pozícia bola beznádejná od roku 1945, skorý koniec vojny bol v nedohľadne. Japonská armáda nebola schopná znovu sa dostať k sile, ale objem armády bol neporušený a zaujal postavenie na domácich ostrovoch a Číne. Japonci dali predlohu pre to, čomu dnes vravíme útoky kamikadze (z japonštiny „božský vietor“), alebo ja samovražedné vzdušné útoky. Používali ich najmä v čase bojov o Luzon a Filipíny. 4.-13.januára 1945, narýchlo vycvičení kamikadze piloti, pilotovali zastaralé lietadlá, potopili 17 amerických lodí a poškodili 50.

D20a. IWO JIMA A OKINAWA

Pokiaľ konečný útok na Japonsko čakal posily z Európy, postup po ostrovoch pokračoval, najprv vylodením na Iwo Jime 19.februára. Ten malý vyprahnutý ostrov stál život 6,800 Američanov pred tým, než bol zaistený 16.marca. Skoro presne v polovici cesty medzi Marianami a Tokyom, hral ostrov veľkú úlohu vo vzdušnej vojne. Jeho dve letiská boli pristávacie miesta pre poškodené B-29 a umožňovali bombardérom podporu pri bombardovaní japonských miest.

1.apríla Desiata americká armáda, zložená zo Štvrtej armády a štyroch divízií námorníkov, pristála na Okinawe (500 km južne od najjužnejšieho japonského ostrova Kyūshū). Japonci nebránili pláže. Mali v úmysle zostať na južnom výbežku ostrova okolo, ktorého postavili tri silné línie. Zvyšné 3/5 ostrova zostali strážené len menej ako dva týždne. Posledná tretia línia nebola zlomená do 14.júna a boje pokračovali do 21.júna.

D20b. HIROSHIMA A NAGASAKI

Ďalší útok bol naplánovaný na Kyūshū v novembri 1945. jednoduchý úspech vyzeral nereálne. Na Iwo Jime bojovali Japonci takmer do posledného muža a mnoho vojakov a civilistov skákalo z útesov na Okinawe, radšej než by sa vzdalo Američanom. Kamikadze lietadlá potopili 15 námorných lodí a poškodil 200 len pri Okinawe.

Vylodenie v Kyūshū sa nikdy nekonalo. Počas vojny, americká a britská vláda, veriac, že nemecká robí to isté, spustila masívny vedecký  a priemyselný projekt na výrobu atómovej bomby. Hlavné „ingrediencie“ boli štiepiace sa prvky urán a plutónium, ktoré neboli dostupné v postačujúcom množstve pred koncom vojny v Európy. Prvé bomba vybuchla v Alamogorde v Novom Mexiku 16.júla 1945.

Zostrojené boli ešte dve ďalšie bomby a objavila sa možnosť využiť ich na víťazstvo vo vojne nad Japonskom. Prezident Harry S. Truman sa rozhodol povoliť zhodenie bômb. Pre maximálny psychologický účinok boli zhodené v krátkom časovom slede. Jedna 6.augusta na Hiroshimu a druhá na Nagasaki 9.augusta. Tieto mestá neboli predtým bombardované a preto mohla byť účinnosť bômb dobre posúdená. USA odhadli počet zabitých alebo nezvestných v dôsledku atómového výbuchu  v Hiroshime na 60,000 a v Nagasaki na 40,000. Japonci odhadli celkový počet na 240,000. ZSSR vyhlásila Japonsku vojnu 8.augusta a vrazili do Mandžuska v nasledujúci deň.

D20c. JAPONSKÁ KAPITULÁCIA

14.augusta Japonsko ohlásilo svoju kapituláciu, ktorá nebola nepodmienečná, pretože Spojenci dovolili krajine nechať si cisára. Formálne podpisovanie sa konalo 2.septembra v Tokyu na palube vojnovej lode Missouri. Spojenecká delegácia bola vedená generálom MacArthurom, ktorý sa stal vojenským guvernérom okupovaného Japonska.

IV. CENA VOJNY

Základnú štatistiky druhej svetovej vojny hovoria, že to bola najväčšia vojna aj po stránke ľudskej aj materiálnej. Zúčastnilo sa na nej 61 krajín s 1,7 biliónom ľudí, čo zahŕňa ¾ svetovej populácie. Celkovo bolo 110 miliónov osôb mobilizovaných pre vojenskú službu, viac ako polovica bola zo ZSSR (22-30 miliónov); Nemecka (17 miliónov) a USA (16 miliónov). Väčšinu štatistík z vojny tvorí len odhad. Rozsah vojny a náhle presuny urobili presné záznamy nemožnými. Niektoré vlády stratili kontrolu nad údajmi, niektoré nimi manipulovali z politických dôvodov.

Veľmi hrubý odhad bol spravený aj na cenu vojny. V pojme minutých peňazí to bolo viac ako 1 trilión USD, čo túto vojnu robí drahšou ako súčet doterajších. Ľudské „náklady“, nerátajúc 5,6-5,9 miliónov zabitých Židov počas holokaustu – nepriame obete vojny, sa odhadujú na 55 miliónov mŕtvych. Z toho 25 miliónov vojakov a 30 miliónov civilistov.

A. EKONOMICKÉ ŠTATISTIKY

USA minuli najviac peňazí, odhadom 341 biliónov USD, zahrňujúcich aj 50 biliónov na pôžičky pre štáty Európy (31 biliónov šlo do Británie, 11 do ZSSR, 5 do Číny a 3 do ostatných krajín). Druhé je Nemecko s 272 biliónmi USD, nasleduje ZSSR – 192 biliónov; a potom Británia 120 biliónov, Taliansko 94 biliónov, Japonsko 56 biliónov. Okrem USA a niekoľko málo Spojeneckých krajín peniaze nevykresľujú skutočnú hodnotu vojny. Sovietska vláda vyrátala, že ZSSR stratilo 30% národného bohatstva, kým nemecké rabovanie, pálenie a drancovanie v okupovaných krajinách sa nedá vyčísliť. Plná cena pre Japonsko bola odhadom pre Japonsko 562 biliónov. Bombardovanie Nemecka vyprodukovalo 4 bilióny km2 trosiek.

B. ĽUDSKÉ STRATY

Ľudské straty boli veľké najmä pre ZSSR – 20 miliónov mŕtvych. Straty spojencov boli 44 miliónov. Os stratila 1 miliónov. Vojenské straty na oboch stranách v Európe boli vyčíslené na 19 miliónov. Vo vojne proti Japonsku 6 miliónov. USA nemali veľkú straty na životoch. „Len“ 292,131 mŕtvych v boji a 115,187 smrtí z iných príčin.

V. ZÁVER

Druhá svetová vojna. Synonymum pre najväčší neúspech ľudstva, vraždenie, páchanie zločinov proti ľudskosti, týranie, sadizmus, straty, zimomriavky ... a tak by som mohla pokračovať ešte pár strán. Pevne dúfam, že ciele, ktoré som si vytýčila na začiatku som splnila a charakterizovala som priebeh vojny. Len jednej veci som sa nevenovala, a to ľudskému pohľadu. Dobre si uvedomujem, že druhá svetová vojna bola najväčšou aj v anti-humánných dôsledkoch a stretávam sa i týmito informáciami takmer denne prostredníctvom televízie, kde sa ešte aj po mnohých rokoch objavujú nové výpovede otrasených Židov, politicky nepohodlných osôb; ale aj cez knihy a časopisy. Videla som otrasné obrázky zmrzačených živých aj mŕtvych tiel. Ale napriek tomu všetkému som sa rozhodla nezaoberať sa touto problematikou a sústrediť sa len na stratégiu a vývoj vojny. Ak by som spomenula, čo i len malú časť utrpenia  napríklad Židov, mala by som kvôli objektivite spomenúť aj straty na nemeckej strane. Zneužívanie detí v Hitlerjunge od útleho veku, masovú demagógiu, a tým by som odbočila od hlavnej témy. Celú tému som sa snažila spracovávať objektívne, bez emocionálnej a subjektívnej zainteresovanosti, pretože podľa môjho názoru sa len tak dajú písať dejiny a o dejinách (samozrejme pokiaľ ich priamo neprežívate, tam sa subjektívnosť nedá vylúčiť). Celkom objektívne som preto do obrazovej prílohy zaradila aj obrazy utrpenia, ktoré hovoria sami za seba.

Na záver už len citát od muža, ktorý si zrejme najlepšie vo svojej dobe uvedomil, čo nám druhá svetová vojna skutočne priniesla:

(Albert Einstein o budúcnosti atómovej bomby) „Vy všetci viete, že vývoj tohto zastrašujúceho významu deštrukcie, bol naliehavo vyžadovaný v nebezpečenstve vojnovej situácie. Zároveň však bola vytvorená nová nebezpečná situácia, ktorej tieň je neprestajne na nás. Odteraz sa už nikto nemôže efektívne ubrániť.“