B. DRUHÁ FÁZA: EXPANZIA VOJNY
Rok po páde Francúzska sa vojna začala pohýnať k novému stavu – svetovej vojne. Počas vedenia vedľajších vojenských výprav na Balkáne, v severnej Afrike, a vo vzduchu proti Británií, Hitler rozostavil svoje hlavné sily na západe a priviedol krajiny juhozápadnej Európy (takisto ako Fínsko) do partnerstva proti ZSSR.
B1. U.S. - POMOC BRITÁNII
Spojené štáty zanechali striktnú neutralitu k Európskej vojne a blížili sa ku konfliktu s Japonskom v Ázií a Pacifiku. Konferencie Britov a Američanov začali v januári 1941. Rozhodovali o základnej stratégií pre prípad, že sa Spojené štáty zapoja do vojny. Menovite o tom, že obaja budú orientovať svoje sily na Nemecko a Japonsko, ak to bude potrebné, budú riešiť neskôr.
V marci 1941 americký kongres prepustil zákon, tzv. akt pôžičky a nájmu, a uvoľnil úvodných $7 biliónov na pôžičku alebo prenajatie zbraní a inej pomoci krajinám, ktoré mohol označiť prezident. Toto znamenalo, že Amerika dúfala v zaistenie víťazstva nad Osou bez zapojenia svojich vojakov. V neskorom lete 1941, akokoľvek Spojené štáty nevypovedali vojnu Nemecku, bola námorná pechota rozmiestnená na Islande, ktorý bol okupovaný Britmi od 1940, a potom americká armáda prevzala úlohu sprevádzania konvojov vo vodách západne od Islandu. V septembri prezident Franklin D. Roosevelt oprávnil lode v konvojovej službe napádať vojnové lode Osi.
B2. NEZHODY MEDZI USA A JAPONSKOM
Medzičasom sa americké vzťahy s Japonskom neprestali zhoršovať. V septembri 1940 si Japonsko vynútilo od vichisického Francúzska, aby sa vzdalo severnej Indočíny. USA podnikli protiopatrenia zabránením vývozu ocele, zvyškového železa a leteckého benzínu do Japonska. V apríli 1941 Japonci podpísali dohodu o neutralite so ZSSR, ako poistku proti útoku v tom smere, keby mali konflikt s Britániou alebo USA počas ich väčšieho zahryznutia sa do juhovýchodnej Ázie. Keď Nemecko napadlo ZSSR v júni, si japonský vodcovia zvážili porušenie dohody a pripojenie sa od východu, ale urobiac jedno z najosudnejších rozhodnutí vojny. Zvolili si namiesto toho postup na juhovýchod. 23.júla Japonsko okupovalo južnú Indočínu. Dva dní nato USA, Británia a Holandsko zmrazili japonské aktíva. Cieľom bolo zabrániť Japonsku kupovať ropu, čo načas ochromilo jeho armádu a vojsko spravilo úplne nepoužiteľným.
B3. NEMECKÁ INVÁZIA DO ZSSR
Vojnová najmasívnejšia zrážka začala ráno 22.júna 1941, keď mierne viac ako 3 milióny nemeckých vojakov napadlo ZSSR. Napriek tomu, že nemecký prípravy boli zjavné už celé mesiace a hovorilo sa o nich otvorene medzi diplomatmi v Moskve, sovietske sily boli prekvapené. Stalin, ktorého dôvera v schopnosť krajiny ubrániť sa bola po fínskej vojne otrasená, odmietol povoliť akúkoľvek protiaktivitu zo strachu pred vyprovokovaním Nemcov. Okrem toho si myslel, že blesková vojna, aká bola praktizovaná v Poľsku a Francúzsku, bude nepoužiteľná v rozsahu sovietsko-nemeckej vojny; obe strany sa zabrzdia za niekoľko týždňov a a nakoniec sa budú naťahovať popri hranici. Sovietska armáda mala 2,9 milióna vojakov na západnej Hranici a prevyšovala Nemcov v počte tankov dve ku jednej a dve alebo tri ku jednej v leteckej sile. Množstvo jej tankov a letectva boli staršie typy, ale niektoré tanky, najmä neskôr slávne T-34, vysoko prevyšovali tie nemecké. Veľké množstvá lietadiel boli zničené na zemi v prvý deň a ich tanky, ako tie francúzske, zostali odtrhnuté medzi pechotou, kde neboli nič platné proti nemeckým obrneným skupinám. Pechote bol najprv nariadený protiútok, ktorý bol však nemožný a potom zakázali útek, čo zaručilo masové ničenie alebo kapituláciu.
B3a. POČIATOČNÉ NEMECKÉ ÚSPECHY
Pred inváziou museli Nemci zostaviť tri armádne skupiny, označované ako Sever, Stred a Juh; a zameriavali sa na Leningrad, Moskvu A Kyjev. Hitler a jeho generáli sa zhodli, že ich hlavným strategickým problémom je zaseknúť sovietsku armádu v boji a poraziť ju skôr ako stihne ujsť do vnútrozemia krajiny. Rozchádzali sa však v spôsobe ako to má byť, čo najlepšie prevedené. Väčšina generálov verila, že sovietsky režim obetuje všetko, aby obránil Moskvu, hlavné mesto, cestnú a železničnú križovatku, a priemyselné centrum krajiny. Pre Hitlera boli prírodné zdroje Ukrajiny a ropa z Kaukazu dôležitejšie a chcel tiež obsadenie Leningradu. Výsledkom bol kompromis – tri ťahy, z ktorých jedna najsilnejšia armádna skupina Stred smerovala k Moskve – čo prechodne uspokojilo Hitlera aj generálov. Vojnové plány indikovali víťazstvo v desiatich týždňoch, čo bolo dôležité pretože ruské leto, ideálny čas na boje v ZSSR, bolo krátke a operácie na Balkáne priniesli 3–týždňové zdržanie.
desať týždňov sa zdalo ako postačujúci čas. Churchil ponúkol ZSSR spojenectvo a Roosevelt ponúkol pomoc, ale po prvých dňoch ich zbory verili, že všetko sa vyrieši za mesiac alebo tak. Koncom prvého júlového týždňa, armádna skupina Stred vzala 290,000 zajatcov a obkľúčila Białystok a Minsk. 5.augusta prekročili rieku Dneper, poslednú prírodnú bariéru západe od Moskvy. Obtreli sa ešte o izolovanú skupinku pri Smolensku a vzali ďalších 300,000 zajatcov. Dosiahnutím Smolensku pokryli ⅔ vzdialenosti do Moskvy.
B3b. HITLEROVA ZMENA PLÁNU
Rusi robili presne to, čo nemecký generáli chceli, obetujúc enormné množstvá vojakov a munície na obranu Moskvy. Akokoľvek, Hitler nebol spokojný a navzdory protestom generálov nariadil armádnej skupine Stred odklonenie ozbrojených zložiek na sever a juh, aby pomohla ostatným dvom skupinám. A tým zastavil postup k Moskve. 8. septembra skupina Sever odrezala Leningrad a spolu s fínskou armádou na severe obliehala mesto. 16.septembra armádna skupina Juh uzavrela obrovské obkľúčenie Kyjeva a vzala 665,000 väzňov. Hitler sa rozhodol pokračovať v postupe na Moskvu a prikázal skupine Stred návrat.
B3c. POKUS O PREVZATIE MOSKVY
Po 6-týždňovej nečinnosti, sa skupina Stred znovu ujala akcie 2.októbra. Počas dvoch týždňov ukončila tri veľké obkľúčenia a vzala 663,000 zajatcov. Potom sa ohlásili jesenné dažde meniace nespevnené ruské cesty na blato a zastavili postup na dobrú časť mesiaca.
V strede novembra sa počasie ochladilo a pôda zamrzla. Hitler a veliteľ skupiny Stred, poľný maršal Fedor von Bock, sa postavili k rozhodnutiu nechať armádu zahrabanú tam kde bola alebo ju poslať dopredu možno predbehnúc zimu. Snažiac sa dokončiť výpravu v 1941, s nejakým druhom víťazstva v Moskve, rozhodli sa postupovať vpred. V druhej polovici novembra Bock zameral dve vedúce ozbrojené skupiny na Moskvu. Po otočení bola jedna skupina, namierená na mesto zo severozápadu, len 32 km od neho. Druhá prichádzajúca zo severu mala stále prejsť 65 km. Obrnené divízie často prešli takúto vzdialenosť za menej ako deň, ale teplota klesala, sneh tvoril na cestách záveje a ani stroje, ani ľudia neboli vybavení na extrémny chlad. 5.septembra generáli, vedúci predné skupiny, podali správy o zastavení postupu: tanky a nákladiaky zamrzli a vojaci strácali vôľu bojovať.
B3d. SOVIETSKA PROTIOFENZÍVA
Stalin, ktorý zostal v Moskve, a jeho frontový veliteľ, generál Georgy Zhukov, držali svoje rezervy v pozadí. Mnoho z nich boli čerství regrúti, ale boli tvrdí veteráni zo Sibíri. Všetci boli oblečení na zimu. 6.decembra zaútočili a za pár dní sa nemecké predné skupiny odvalili naspäť, nechávajúc za sebou veľké množstvo strojov a zbraní, keďže ich zima učinila zbytočnými.
Podľa Stalinových rozkazov, Moskovský protiútok bol rýchlo premenený na protiofenzívu celého frontu. Nemci nestavali žiadne obranné línie zozadu a nemohli kopať pretože zem bola zmrznutá ako betón. Niektorý z generálov navrhol návrat do Poľska, ale 18.decembra nariadil posádkam, aby zostali tam kde sú. Nato, Rusi vysekali veľké kusy z nemeckého frontu, ale dostatok prečkal zimu a udržali obliehanie Leningradu; pokračovali v ohrozovaní Moskvy a udržali západnú Ukrajinu v nemeckých rukách.
