B4. ZAČIATOK VOJNY V PACIFIKU
Zdanie hrozby pádom Sovietskeho zväzu v lete a na jeseň roku 1941 vytvorilo dilemu pre Japonsko a USA. Japonci si mysleli, že majú najlepšiu príležitosť na využitie ropných a iných prírodných zdrojov juhovýchodnej Ázie a susedných ostrovov; na druhej strane vedeli, že nemôžu vyhrať vojnu s USA, ktorá bude pravdepodobne nasledovať. Americký parlament chcel zastaviť japonskú expanziu, ale pochyboval o ochote amerického ľudu ísť do vojny, aby tak urobili. Navyše USA nechceli byť zatiahnuté do vojny s Japonskom, kým smerovali k strašidelnej možnosti zostať na svete samy s triumfujúcim Nemeckom. Po ropnom embargu, sa Japonci, v časovom strese, rozhodli na presun do juhovýchodnej Ázie a blízkych ostrovov.
B4a. PEARL HARBOR
Do decembra 1941 japonskí vodcovia sledovali dve veci: vysporiadať sa s ropným embargom tak, aby im to dovoľovalo získavať územia a pripravovali sa na vojnu. USA žiadali stiahnutie Japonska z Číny a Indočíny a prísľub, že nezaberú žiadne nové územia. Po tom, čo sa stal japonským premiérom v strede októbra, generál Tōjō Hideki, vyhlásil 29.november za posledný deň kedy bude Japonsko akceptovať vyrovnanie bez vojny. Tōjōv posledný termín, ktorý bol držaný v tajnosti, znamenal, že vojna bola prakticky istá.
Japonská armáda a námorníctvo mali, v podstate, navrhnutý vojnový plán, v ktorý mali veľkú dôveru. Zamýšľali urobiť rýchly oblúk do Barmy, Malajzie, Západnej Indie, a Filipíny; a v tom istom čase postavili obrannú hranicu v strednom a juhozápadnom Pacifiku. Očakávali, že Spojené štáty vyhlásia vojnu, ale nie, že budú ochotný bojovať dosť dlho a tvrdo na to, aby vyhrali. Najväčšie starosti im robila americká Pacifická flotila v Pearl Harbor na Hawai. Ak by zareagovali rýchlo, mohli by vzlietnuť z krátkom čase. Ako poistku japonská armáda podnikla ochromenie Pacifickej flotily prekvapujúcim útokom.
Pár minút pred 8 ráno v sobotu 7.decembra 1941 japonské lietadlá napadli Pearl Harbor. Pri nájazde trvajúcom necelú dve hodiny potopili alebo vážne poškodili osem bojových lodí a 13 ďalších námorných plavidiel. Americké orgány zlomili japonskú diplomatickú šifru a vedeli o bezprostrednom útoku. Varovanie bolo poslané z Washingtonu, ale vďaka oneskoreniu prenosu prišlo až keď začal nájazd. Jedným zásahom japonská armáda získala brilantný úspech – a zaistila porážku Osi v 2.svetovej vojne. Japonský útok vniesol USA do vojny 8.decembra – a vniesol ich v odhodlaní bojovať až do konca. Nemecko a Taliansko vyhlásili vojnu USA 11.decembra.
B4b. JAPONSKÁ DOBYVAČNOSŤ V ÁZII A PACIFIKU
V nekonečnom priestore zeme a oceánu si Japonci vyznačili miesta pre dobytie, zdalo sa, že sú odrazu všade. Pred koncom decembra zabrali britský Hong Kong a Kiribati, americký Guam a Wake, napadli britskú Barmu, Malajziu, Borneo; tiež americkú dŕžavu Filipíny. Britský Singapúr, dlho považovaný za svetovo najsilnejšiu pevnosť, im padol do rúk vo februári 1942 a v marci už okupovali holandský východ Indie a pristáli na Novej Guinei. Americké a Filipínske sily sa zdali v Bataane 9.apríla, a odpor Filipín skončil kapituláciou Corregidoru 6.mája.
Vzhľadom na japonský plán, čas na obranný postoj pre nich nastal keď ukoristili Novú Guineu Austrálií, Bismarkovo súostrovie a Wake, čo spravili niekedy v polovici mája. Ale viedlo sa im tak dobre, že sa rozhodli rozšíriť svoju obrannú hranicu na sever k Aleutám, východne na Midway, južne k Šalamúnovým ostrovom a Novej Guinei. Ich prvý pohyb bol cez more, na prevzatie prístavu Moresby na juhovýchodnom výbežku Novej Guinei. Američania, využívajúc svoju schopnosť prečítať japonský kód, mali na scéne námornú silu. V nasledujúcom boji o Koralové more (7.-8.máj), bojovali výhradne s materskými lietadlovými loďami. Japonci boli zatlačení a museli prestať so svojimi úmyslami v prístave Moresby.
Bitka o Koralové more: Japonci už ovládali obrovské územia Tichomorskej oblasti a pokukávali po Austrálií ako po ďalšej možnej koristi a snažili sa dostať do invazívnej pozície. Japonská ofenzíva v svojej účinnosti začala 4. mája. Uchvátila ju jedna japonská námorná sila v prístave Tulaghi na Šalamúnových ostrovoch, pokým druhá väčšia smerovala k súostroviu Louisiady juhovýchodne od Novej Guinei. Dve americké ozbrojené sily sa pripojili oproti a sledovali japonské pohyby. 4.mája americké bombardéry a torpédonosné lietadlá urobili značnú škodu japonským lodiam v Tulaghi. Americká flotila, skladajúca sa z niekoľkých krížnikov a materských lietadlových lodí, sa potom presunula, aby zastavila japonské námorníctvo na Louisiadách. Americké nosné lietadlá zapríčinili Japoncom ťažké straty. Bola to prvá námorná bitka, v ktorej sa lode oboch strán nestreli priamo. V dvoch stretoch Japonci stratili 2 lietadlové lode, 2 torpédoborce, početne ďalších plavidiel, okolo 100 lietadiel a 3500 mužov. Americké straty boli materská lietadlová loď Lexington a tanker Neosho; poškodená bola tiež lietadlová loď Yorktown. USA stratili 65 lietadiel a 540 osôb.
B4c. BITKA O MIDWAY
Silná japonská armáda, 9 vojnových lodí a 4 nosiči (rýchle dopravné lode prenášajúce lietadlá) pod admirálom Yamamotom Isoroku, veliteľom vedenia armády, dychtila smerom k Midway v prvom týždni júna. Admirál Chester W. Nimitz, ktorý prevzal velenie nad Pacifickou flotilou po Pearl Harbor, zohnal len 3 nosiče a 7 ťažkých krížnikov, ale čítal japonské rádiové správy. Yamamoto, strojca Pearl Harboru, plánoval ďalšie prekvapenie. Tentokrát to bol on, kto bol prekvapený. Ráno 4.júna americké bombardéry zničili 3 japonské nosiče v 5-minútovom útoku. Štvrtý išiel ku dnu neskôr toho dňa, keď jeho lietadlá poobíjali Yorktown, ktorá sa potopila dva dni nato.
Yamamoto nariadil 5.júna generálny ústup. 6.-7.júna sekundárne japonské sily prevzali Kisku a Attu-u v Aleutách, ale tie nemohli odškodniť porážku na Midway, z ktorej sa japonská armáda nikdy nespamätala. Vojnové lode boli nepoškodené, ale Midway a Koralové more ukázali, že nosiče sú skutočne vedúce lode vo vojne, a 4 z nich boli preč.
