D8. VARŠAVSKÉ POVSTANIE
Sovietska ofenzíva sa rozšírila ku krídlam armádnej skupiny Stred v júli. 29.júla vojská dosiahli baltické pobrežie poblíž Rigy a roztrhaná skupina Sever sa dotkla hlavného nemeckého frontu. Silné nájazdy na južné krídlo skupiny Stred dosiahli Vislu hore prúdom od Varšavy koncom mesiaca. 31.júla vo Varšave poľská tajná domáca armáda (Armia krajowa) pod velením generála Tadeusza Komorowskiho (známeho ako generál Bor) začala povstanie. Povstalci, verní anti-komunistickej exilovej vláde v Londýne, rozvrátili na pár dní Nemcov. Sovietske sily sa chystali na východnom brehu Visly a Stalin odmietol dovoliť používanie sovietskych letísk americkými lietadlami, ktoré zásobovali povstalcov. Nakoniec povolil jeden let 110 B-17, ktorý bol vykovaný 18.septembra. ale vtedy už bolo príliš neskoro, Nemci mali výhodu a Komorowski kapituloval 2.októbra. Stalin trval na svojom, že sovietske vojská nemohli prekročiť Vislu, pretože boli príliš slabé, čo zrejme nebola pravda. Na druhej strane línia Visly bola len tak ďaleko, že sovietska armáda mohla pokračovať bez doplnenia zásob a prestávky.
D9. PORÁŽKA SPOJENCOV NEMECKA NA VÝCHODE
Pokým sovietska armáda nechávala Varšavské povstanie dospieť do svojho tragického konca, žala inde množstvo úspechov. Ofenzíva medzi Karpatami a Čiernym morom začala 20.augusta, dôsledkom bola rumunská žiadosť o prímerie o tri dni neskôr. Bulharsko, ktoré nikdy nevypovedalo vojnu Sovietskemu zväzu, kapitulovalo 9.septembra, Fínsko 19.septembra. sovietsky vojaci obsadili Belehrad 20.októbra a ustanovili komunistickú vládu Tita v Juhoslávií. V Maďarsku boli Rusi v bránach Budapešti koncom novembra.
D10. POSTUP SPOJENCOV V TALIANSKU
Operácia v Taliansku prešla do tieňa akcie Overlord v lete 1944. Clarkova piata armáda, zlučujúca Francúzov, Poliakov aj Američanov, prevzala Monte Casino 18.mája. Prielom z Anzia donútil Nemcov o päť dní neskôr opustiť celú Gustavovu líniu a piata armáda vstúpila do Ríma, uvoľneného mesta od 4.júna. Postup šiel dobre ešte nejakú vzdialenosť severne od Ríma, pretože americké a francúzske divízie sa čoskoro stiahli pre inváziu do južného Francúzska. Po prevzatí Ancony na východnom a Florencie na západnom pobreží v druhom týždni augusta boli spojenci na nemeckej hranici z dôb gotiky. Ofenzíva neskôr v mesiaci ju prelomila, ale o tri mesiace zlyhala pri prechode údolím rieky Pád a bola zastavená na zimu v horách.
D11. BITKA O FILIPÍNSKE MORE
Operácie proti Japonsku v Tichomorí nabrali rýchlosť v 1944. Na jar JCS navrhla postup MacArthura cez severozápad Novej Guinei a na Filipíny a Nimnitza cez stred Pacifiku na Mariany a Karolíny. Japonci sa zas pripravovali na rozhodujú bitku východne od Filipín.
Po urobení skokov popri pobreží Novej Guinei na ostrovy Aitape, Hollandia a Wakde v apríli; MacArthurovi vojaci pristáli na Biaku 27.mája. Letiská na Biaku dovoľovali americkým lietadlám obťažovať japonskú flotilu na Filipínach. Úderná sila vybudovaná na dvoch z najväčších vojnových lodí sveta, Yamato a Musashi, sa začala plaviť smerom na Biak 13.júna, keď americká armáda začala bombardovať a ostreľovať Saipan a Mariany. Japonským lodiam bolo nariadené obrátiť sa na sever a zaradiť sa do Prvej mobilnej flotily admirála Ozawu Jisabura, ktorá vyplávala z Filipín k Marianám.
19. a 20.júna Ozawa stretol 58.americké úderné komando, pod admirálom Marcom A. Mitscherom, v bitke o Filipínske more. O výsledku sa rozhodlo vo vzduchu a pod hladinou. Ozawa mal 5 ťažkých a 4 ľahké nosiče; Mitscher ich mal 9 a 6. V prvý deň, ktorý nazvali „mariánska poľovačka na moriaky“, americký stíhači skolili 219 z 326 japonských lietadiel poslaných na nich. Kým pokračoval vzdušný boj, americké ponorky potopili Ozawovi dva najväčšie nosiče, jeden z nich bola jeho vlajková loď. A na druhý deň ponorné bomby zložili tretí veľký nosič. Po tom, Ozawa odkormidloval severne smerom na Okinawu so zvyšnými 35 lietadlami. A to bol koniec japonských nosičov lietadiel. Mitscher stratil 26 lietadiel a tri jeho lode utrpeli menšie poškodenie.
D12. STRATEGICKÝ POSUN V PACIFIKU
Americké sily pristáli na Saipane 15.júna. 10.augusta mali Američania pod nadvládou ostrovy Saipan, Tinian a Guam, ktoré im dali do rúk strategický kľúč k ukončeniu vojny. Ostrovy mohli poskytnúť priestor základniam pre nové ďalekonosné B-29 (Superfortresses; Superpevnosti), ktoré mohli dosiahnuť Tokio a ostatné hlavné japonské mestá, tak dobre akoby boli zo základní v Číne. Navyše americká námorná prevaha v Pacifiku odrazu úplne postačovala na inváziu do Japonska vo voľnom oceáne. Tá invázia však musela počkať na porážku Nemecka a následnú uvoľnenie pozemných vojsk na použitie v Pacifiku. Pravidelné bombardovanie Japonska začalo v novembri 1944.
Napriek tomu posun v stratégií vyvolával pochybnosti o potrebe operácií na Karolínach a Filipínach, ktoré pokračovali podľa plánu, s vylodením na západe Karolín v Peleliu (15.september), Ulithi (23.september) a Ngulu (16.október); a v strede Filipín na Leyte (20.október). Invázia na Filipíny vyviedla japonskú armádu z miery v poslednom období vojny. V trojdňovej bitke o Leytský záliv (23.-25.október), o ktorej výsledku sa špekulovalo viac ako o konci vojny, Japonci stratili 26 lodí, vrátane obrovskej vojnovej lode Musashi; a Američania stratili 7 lodí.
D12. VZDUŠNÁ VOJNA V EURÓPE
Hlavnú akcie proti Nemecku počas jesene 1944 sa diali vo vzduchu. Sprevádzané stíhačmi s dlhým doletom, najmä P-51 Mustang, americké bombardéry zasahovali priemyselné ciele každý deň, pokým sa nemecké mestá rosýpali britským nočným bombardovaním. Hitler odpovedal bombardovaním Anglicka, začnúc v júni a V-1 a V-2 raketami; ale najlepšie štartové miesta, tie vo Francúzsku a Belgicku, stratili v októbri. Efekty spojeneckého strategického bombardovania neboli až také zrejmé ako sa očakávalo. Ich bombardovanie nezničilo civilnú morálku a výroba nemeckých bojových lietadiel a obrnených strojov dosiahla vojnový vrchol v druhej polovici roku 1944. Na druhej strane, ťažba železa a ocele klesal od septembra do decembra; a pokračujúce bombardovanie závodov na výrobu syntetickej ropy, spojené so stratou ropných polí Ploieşti v Rumunsku, značne ovplyvnilo prísun pre front.
Skracovanie frontu na východe a na západe a upokojenie v minulom roku dalo Hitlerovi možnosť vytvoriť rezervu 25 divízií. Bol odhodlaný použiť ich proti Britom a Američanom. Chcel ich použiť tak, aby dosiahol výsledok ako v Dunkerque v máji 1940.
Nové „zázračné“ zbrane: z raketovej základne v severnom Francúzsku odpálilo nemecké letectvo po prvý raz na Veľkú Britániu raketu typu V-1 (Fi-310). Tento typ však vedeli britský letci zostreliť, a tak väčší úspech mala V-2 (A4), odpálená 8.septembra, ktorá dosahoval päťnásobnú rýchlosť zvuku. V-1 bola vlastne lietajúca bomba na raketový pohon schopná dopraviť 820 kg výbušniny na 600 km. Chybou bolo, že lietala vo výške 1000 km a britský stíhači sa ju čoskoro naučili zostreľovať, vychyľovať z určenej dráhy alebo privádzať k výbuchu ešte pred cieľom. Ako podstatne nebezpečnejšia zbraň sa prejavila V-2. Dosahovala rýchlosť 6000 km/h. Lietala 100 m vysoko, viezla 900 kg výbušniny 300 km ďaleko. Ani Spojenci nezaháľali a robili pokusy s rozbíjaním atómu. Bolo len otázkou času, kedy vyvinú prvú jadrovú zbraň. Oveľa dôležitejšia však bola lokalita jej potencionálneho použitia: Nemecko či Japonsko?
D14. ARDENNSKÁ OFENZÍVA
Nemecká ofenzíva do Arden (fr. Ardennes) začala 16.decembra. Američania zostali kompletne zaskočení. Postavili sa na silný odpor a boli schopní udržať kritické cestné uzly pri Saint-Vith (belgické po Versailles. dohode) a Bastogne (Belgicko). Nemecké snahy boli odsúdené k neúspechu 23.decembra, keď dobré počasie umožnilo Spojencom využiť svoju prevahu vo vzduchu. A predsa ofenzíva neskončila až do konca januára. Spojenci potom eliminovali 80 km hlbokú nemeckú vypuklinu do svojho územia. Postupy Spojencov do Nemecka nepokračovali do februára.
