D15. JALTSKÁ KONFERENCIA
V tom čase sovietske armády boli pri Odre, 60 km východne od Berlína. Rozprášili nemeckú líniu na Visle a Baltické more dosiahli pri Gdansku v januári 1945 a pritisli sa na Odru 3.februára. Stalin sa stretol s Rooseveltom a Churchillom na Jalte (Krym) 4.-11.februára. Mal už vo vrecku Poľsko a Berlín, a ako potom všetci vedeli v kliešťoch zvieral celé Nemecko. Na Jalte Stalin súhlasil so zapojením sa do vojny proti Japonsku do troch mesiacov po kapitulácií Nemecka. Nespravil to však len z dobrej vôle, ale na „revanš“ mu mali byť udelené teritoriálne výsady na Ďalekom Východe.
Američania a Briti, ako to už bolo ich zvykom, sa nevedeli dohodnúť na postupe proti Nemecku. Na stretnutí na Malte (krátko pred Jaltskou konferenciou), Montgomery a členovia CCS obhajovali jediný rýchly vpád Montgomeryho armády naprieč severným Nemeckom do Berlína. Na podporu takého plánu chceli skupiny Spojencov, ktoré by išli k Montgomerymu. To by znamenalo, že americké armády zostanú v defenzíve. Eisenhoverov plán, ktorý získal podporu väčšiny, dával síce prioritu Montgomerymu, ale udržiaval v pohybe aj Američanov.
D16. PREKROČENIE RÝNA
Prvým štádiom bolo pre všetky spojenecké armády dosiahnutie Rýna. Aby to uskutočnili museli preraziť západní múr na južnej strane a prekročiť rieku Ruhr (Roer) na severe. Nemci zaplavili údolie rieky otvorením hrádzí. Po tvojtýždňovom čakaní na pokles hladiny, americká deviata a prvá armáda prekročili Ruhr 23.februára.
Začiatkom marca, armády uzatvorili územie to Rýn. Mosty boli strhnuté všade – úplne všade, okrem malého mestečka Remagen, kde jednotky americkej Prvej armády obsadili Ludendorffský železničný most 7.marca. 24.marca poslal Montgomery časti britskej a americkej armády cez rieku. Prvá americká armáda okupovala predmostie medzi Bonnom a Koblenzom. 22.marca Tretia americká armáda obsadila predmostie južne od Mainzu. Tým bola celá riečna bariéra prelomená a Einsenhover nariadil armádam útok na východ.
D17. CIELE SPOJENCOV V NEMECKU
Postupujúc 80 km za deň, americká Prvá a Deviata armáda uzavreli obkľúčenie priemyselného srdca Nemecka, Porúria, 1.apríla. Uväznili 325,000 nemeckých vojakov v izolácií. Druhá britská armáda prekročila rieku Weser, na polceste medzi Rýnom a Elbou, 5.Apríla. 11.apríla Deviata armáda dosiahla Elbu pri Magdeburgu a v nasledujúci deň prevzala predmostie na východnej strane, a tým sa dostali do údernej pozície (120 km) od Berlína.
Príchod Deviatej armády k Elba vyvolal otázku „súťaže o Berlín“. Briti, najmä Churchill a Montgomery, a niektorí Američania trvali na tom, že Berlín je najdôležitejším cieľom už kvôli svetu, a najmä ako symbol v očiach nemeckých ľudí, ktorí budú považovať sily, čo prevezmú Berlín, za víťazov vojny. Eisenhover, podporovaný JCS, trval na tom, že ako vojenský cieľ nie je Berlín hodný ceny, ktorú by dali za jeho prevzatie, a že by sa mohli spojiť s Rusmi ďalej na juhu v susedstve Leipzigu a Drážďan. Navyše veril, že zarytí nacisti sa chcú ukryť v opevnenej časti Bavorských hôr, a chcel preto viesť svoje hlavné sily na juh Nemecka.
Medzičasom, sovietsky front zostal stáť na rieke Odra od februára, čo vyvolalo ďalšie otázky. Povojnové sovietske predstavy boli, že krídla na severe a juhu boli ohrozené a mali byť stiahnuté. Sled udalostí po februári 1945 ukazoval, že Stalin neveril Britom a Američanom, že prejdú celé Nemecko tak rýchlo ako to spravili, a preto si myslel, že bude mať dostatok času dotiahnuť dobývanie východnej Európy, pred vpádom do stredného Nemecka. Aj keď Eisenhoverovi tvrdil opak, zjavne nepokladal Berlín za nepodstatný. V prvý aprílový týždeň, sa jeho armáda vrhla do víru presunov na Berlínsku ofenzívu.
D18. KONEČNÉ BOJE V EURÓPE
Hitlerova posledná, chabá nádej, posilnená Rooseveltovou smrťou 12.apríla, bolo rozhádanie sa západných veľmocí a Sovietskeho zväzu. Východno-západná aliancia bola skutočne napätá, ale prelom neprišiel v čase, kedy by pomohol nacistickému Nemecku. 14. a 16.apríla piata americká a ôsma britská armáda spustila útoky a dostali sa po rieku Pád za jeden týždeň. Sovietsky postup na Berlín začal 16.apríla. Siedma americká armáda dobyla Nürnberg, sídlo zjazdov Nacistickej strany v 30-tych rokoch 20.storočia. O štyri dni neskôr sovietska armáda uzavrela prstenec okolo Berlína. V nasledujúci deň sa Piata sovietska a Prvá americká armáda spojili v Torgau na Elbe v severovýchodnom Lipsku a Nemecko bolo rozdelené na dve časti. V poslednom týždni mesiaca sa v podstate upustilo od odporu proti Američanom a Britom, ale nemeckí vojaci orientovaní na východ sa zúfalo snažili zlomiť sovietske obkľúčenie.
D19. NEMECKÁ KAPITULÁCIA
Hitler sa rozhodol vyčkať na pád Berlína, kde ešte stále mohol manipulovať tým, čo ešte zostalo vládnuceho aparátu. Väčšina z jeho politických a vojenských spojencov sa rozhodla opustiť hlavné mesto a diplomaticky sa vzdialili na južnejšie a severnejšie miesta Nemecka, aby boli zo sovietskeho dosahu. 30.apríla poobede Hitler spáchal vo svojom bunkri v Berlíne samovraždu. Posledným jeho významným oficiálnym aktom bolo, že vymenoval admirála Karla Doenitza za svojho nástupcu ako hlavy štátu.
Doenitz, ktorý bol lojálny Hitlerovi, nemal inú možnosť ako kapitulovať. Jeho splnomocnenec, generál Alfred Jodl, podpísal bezpodmienečnú kapituláciu všetkých ozbrojených nemeckých síl v Eisenhoverovom hlavnom stane v Reims vo Francúzsku 7.mája. Vtedy už nemecké sily v Taliansku mali kapituláciu za sebou (2.mája), a tie v Holandsku, severnom Nemecku a Dánsku kapitulovali 4.mája. Americká a britská vláda deklarovala 8.mája tzv. V-E – Victory in Európe Day (deň víťazstva v Európe). Plná bezpodmienečná kapitulácia nadobudla účinnosť jednu minútu po polnoci po druhom podpisovaní v Berlíne aj za účasti Sovietskeho zväzu.
