Postavenie španielskeho dvora ako centra udávajúceho smer odievania v Európe narušila tridsaťročná vojna. Ako prví sa španielskeho odevu vzdali vojaci - nebol vhodným oblečením do boja a nepohodlia vojenského života. Celková línia ošatenia sa pomaly uvoľňovala a zmäkčovala.

Základom mužského odevu sa stal voľnejší kabátec s rukávmi, zapínaný na gombíky. Rukávy mával pozdĺžne zostrihnuté a cez otvory bolo vidieť bielu košeľu. Nohavice siahali po kolená, boli voľné a spočiatku pomerne široké, neskôr sa zúžili. K nim sa nosili pančuchy upevňované ozdobnými podväzkami. Ako vrchný odev slúžil voľný plášť. Účes z dlhších vlasov dopĺňal mäkký plstený klobúk so širokou strieškou, ozdobený perami. Typickou vojenskou obuvou boli vysoké a ťažké kožené čižmy. Pomerne jednoduchý a pritom veľmi mužný odev zdobili drahé čipky. Vzácny doklad tohto odevného typu sa u nás zachoval opäť v rodine oravsko-bytčianskych Turzovcov. Je ním pohrebné oblečenie grófa Imricha Turzu z roku 1621. Hoci pramene dosvedčujú, že sa podobne ako jeho otec obliekal najmä "na uhorský spôsob", po náhlej smrti (na mierových rokovaniach v moravskom Mikulove, kde pôsobil ako diplomat 31. 12. 1621) bol pochovaný v typickom mužskom odeve zo začiatku tridsaťročnej vojny. Kabátec a nohavice sú z hodvábneho zamatu s jemným geometrickým vzorom a z hodvábu sú aj pletené pančuchy. Dnes majú všetky súčasti jednotnú hrdzavohnedú farbu (tak ako väčšina hrobových textílií), ale pôvodne boli inej, azda červenej farby. Tento typ odevu uprednostňovala najmä šľachta prichádzajúca z rakúskej časti ríše, ale aj mešťania niektorých miest.

Veľmi honosné oblečenie nosili ženy nielen zo šľachtického, ale aj bohatého meštianskeho prostredia. Dlhšie ako v odeve mužov sa v ňom uchoval španielsky ráz. Aj tu však postupne nastávalo uvoľnenie. Opäť sa objavila dekoltáž, lemovaná veľkolepým čipkovým golierom s výstužou. Čipky boli v tomto období najobľúbenejším dekoratívnym prvkom. Šili sa z nich celé čepce, goliere a manžety. Čipkové vložky zdobili rukávy aj zástery. Medzi cenné súčasti odevu patrili živôtiky. Šili ich takisto ako sukne z farebných atlasov, zamatov a jemných súken, ozdobovali výšivkami, zlatými šnúrami, čipkami a prámikmi. Ich cenu zvyšovali strieborné a pozlátené háčiky a spony. Odev pozostávajúci z riasenej košele, bezrukávového živôtika, bohatej sukne a širokej zástery bol základom ženského oblečenia na uhorský spôsob. Ďalšie zmeny v duchu módnej línie sa uskutočňovali jeho štylizáciou.