Severnou vojnou nazývame konflikt v rokoch 1700 - 1721, v priebehu ktorého sa Rusko, Dánsko a Poľsko pokúšali obmedziť moc Švédska v severnej Európe, ktoré bolo od tridsaťročnej vojny Európskou veľmocou. Keď roku 1697 nastúpil na švédsky trón Karol XII., jeho ríša zahŕňala Fínsko, Estónsko a Livónsko na východnom pobreží Baltického mora a územia v severnom Nemecku. Tri roky po jeho nástupe, roku 1700 koalícia: saský kurfirst a poľský kráľ August II. Silný, Frederik IV. Dánsky a ruský cár Peter I. Veľký zaútočili na Livónsko a v tom istom roku Dáni vtrhli do Šlezvicka. Karol prinútil Dánsko uzavrieť mier a porazil Petra I. Veľkého pri Narve. Táto zdrvujúca porážka pri estónskom prístave Narva (30. novembra 1700), na začiatku severnej vojny len potvrdzovala veľmocenské postavenie Švédska (Roku 1704 Rusko získalo Narvu naspäť). Potom Karol vtrhol do Poľska, kde dosadil na trón Stanislava Leszczynského.

Roku 1706 prenasledoval Augusta do Saska a prinútil ho, aby Stanislava uznal za poľského kráľa. Roku 1708 už bol Karol XII. hlboko v Rusku. Po víťazstve pri Holovcyne sa obrátil na juh, ale jeho kozácky spojenec Mazepa bol porazený Petrovým generálom Alexandrom Menšikovom na Ukrajine. Roku 1709, odrezaný od posíl, Karol utrpel porážku v bitke pri Poltave. Toto víťazstvo Ruska nad Švédskom sa stalo rozhodujúcou bitkou severnej vojny. Napriek tomu, že švédskeho kráľa podporoval kozácky ataman Ivan Mazepa, boli jeho vojská neďaleko ukrajinského mesta Poltavy porazené. Po porážke sa Karol uchýlil na územie Turecka a usiloval sa zatiahnuť sultána do vojny s Ruskom. Strávil tu päť rokov, istý čas aj vo vezení. Keď Karol utiekol z tureckej internácie, vrátil sa po dramatickej ceste naprieč Európou, roku 1714 do Švédska, ale o štyri roky neskôr bol zabitý pri obliehaní malej pevnosti na hranici Nórska. V roku 1714 je pozoruhodná, porážka Švédskej flotily rusmi pri myse Hangö. Jeho sestra Ulrika Leonora po smrti dala podnet na mierové rokovania, ktoré predtým Karol odmietal. Na základe dohôd uzavretých v Štokholme roku 1719 a Frederiksborgu roku 1720 boli Brémy a Verden ostúpené Hannoversku a veľká časť Pomoranska Prusku. Po ďalších ruských úspechoch na mori sa vojna skončila Nyštadtským mierom (1721). Na jeho základe Švédsko uznalo nárok Petra I. Veľkého na Estónsko, Livónsko, Ingriu, Kexholm a časť Fínska. Švédsko stratilo veľmocenské postavenie v oblasti Baltského mora, Rusko sa stalo európskou veľmocou.