Vznik slobodomurárstva je opradený mnohými legendami a poverami. Najpravdepodobnejšie vyrastalo zo stavebných hút katedrál v období stredoveku a renesancie. Stavební remeselníci, murári, vytvárali vtedy spoločenstvá so zvláštnymi výsadami. Chránila ich pápežská bula a bez zábran mohli prekračovať hranice. Tieto organizácie sa izolovali od okolia a používali poznávacie znamenia v podobe slov, pokynov, stiskov rúk. Ich členovia chceli takto strážiť svoje schopnosti pred zneužitím nekvalifikovanými ľuďmi. Postupne sa z nich vytvárali spolky nového typu, ktoré už nemali nič spoločné so staviteľmi katedrál, no prebrali ich symboliku a svetonázor. Boli to slobodomurárske lóže.

Slobodomurárske hnutie vzniklo v Anglicku. Za dátum jeho oficiálneho vzniku sa považuje 24. jún 1717, keď sa v Londýne spojili štyry lóže do prvej veľkolóže. Po jej založení nastal značný rozvoj slobodomurárstva. Začali do svojich radov prijímať aj „nestaviteľov" ako boli šľachtici, spisovatelia a dôstojníci. Týto najprv získali stupeň čestných hostí, ale časom získali prevahu a začali s prerábaním. Do spolkov vstupovali významný aristokrati, vojvodovia i členovia kráľovských rodín. Slobodomurárstvo sa rozšírilo z Anglicka do celého sveta. Aj dnes pôsobí napr. v USA cca 4 miliónov slobodomurárov. Zo známich možno menovať: G. Washingtona, B. Franklina, obhajcu ľudských práv J. Otis, hrdina „bostonského pitia čaju" S. Adams. Z Francúzskych: J. B. d´Alembert, Ch. Diderot, P. Holbach, Ch. Montesquieu, Voltaire; Talianskych: G. Mazzini, C. Cavour, G. Garibaldi; Nemecku: Fridrich II. Veľký, Viliam I., Fridrich III., J. G. Fichte, J. W. Goethe, Herder, Liszt, Mozart.
Ani Slovensko neodolalo slobodomurárskym myšlienkam, hlavne Prešov. Prvá lóža u nás vznikla teda v Prešove v júni 1769, a neskôr vznikali aj v ostatných častiach Slovenska (Banská Štiavnica, Kežmarok, Bratislava). Slobodomurárske hnutie bolo teda aj v našich končinách aktívne a nepochybne zohralo pozitívnu úlohu pri šírení osvietenských a liberálnych myšlienok.